ZPRAVODAJ - Mezin�rodn� stroj�rensk� Veletrh 2011

Stroj�renstv� v roce 2011 - krize skon�ila

Vplyv výroby áut nemo�no prehliadnu�, nádejne vyzerá aj nárast viacerých podsektorov strojárstva
Kríza ublí�ila, no u� je na ústupe. Ako to bolo na Slovensku v�dy, strojársky priemysel je pri tom. Aj tak mo�no �íta� vývoj tomto v historicky rozhodujúcom odvetví slovenského priemyslu. Strojári sa po katastrofálnom roku 2009, ke� nechýbali v �iadnom zozname priemyselných ohrozených druhov, dokázali ve�kými skokmi vráti� na dosah úrovní spred krízy. Ak by mal niekto chu� schladi� optimizmus, mô�e pokojne poveda�, �e sú v roku nula, ke� za ostatné dva roky nevyká�u �iadny progres. No nie je to tak. U� rok 2011 by mal ukáza�, �e strojári sa v podstate predviedli. Preto�e tí, �o pre�ili, doká�u výrazne efektívnejšie riadi� svoj biznis. To v kombinácii s tradi�nou slovenskou kvalitou a najmä da�ovými pozitívami podnikate�ského prostredia láka na Slovensko aj iné podniky z brand�e. �oraz menej za lacnou prácou.
 
Ne�ahký obrat
Akoko�vek silné a stabilné vyzeralo strojárstvo po�as predkrízového boomu, zvláš� �ivené turboefektom automobilovej výroby, devastujúcim vplyvom globálneho ekonomického poryvu neušlo. Strojárskym firmám spadla vlani výroba v priemere o vyše dvadsa� percent. Ke�e však museli o zvyšný odbyt bojova� aj za cenu zni�ovania cien, ich tr�by sa zní�ili takmer o tretinu. Strojári sú v podstate všeobecným dodávate�om priemyslu – dodávajú zariadenia pre vä�šinu ostatných odvetví a tým ich pokles zachytil na všetkých frontoch naraz. Zvrat sa za�al ešte v �ase, ke� všetci trpeli. Ako u� nieko�kokrát, nádej priniesla automobilová výroba, presnejšie – slovenský Volkswagen. Najskôr správou, �e jeho materský koncern sa rozhodol nasmerova� najvä�ší rozvojový projekt krízových �ias, výrobu malých áut, na Slovensko. To nazna�ilo, �e minimálne vo Volkswagene bol vla�ajší pokles do�asný. Výroba za�ala rás� u� tento rok, kým vo Volkswagene ešte prestavujú linky. Pridali sa aj zvyšné montá�ne fabriky automobiliek. Najmä �ilinská Kia s novými modelmi vo výrobe netají, �e minuloro�ný pokles vníma iba ako pozdr�anie v ceste k plnej vy�a�enosti fabriky. Pokia� sa budú rovnako vyvíja� aj ambície Volkswagenu a PSA, bude tunajšia automobilovávýroba v najbli�ších rokoch atakova� hranicu devä�stotisíc vozidiel ro�ne. Spolu s patri�ným záberom dodávate�ov zvýši aj makroekonomické ukazovatele. Nielen do áut Po�as prvých troch kvartálov roku 2010 bolo slovenské strojárstvo ako za starých dobrých �ias. Medziro�né nárasty o štyridsa�, pä�desiat, ba v jednom mesiaci a� o šes�desiat percent vyhnali výrobu na dosah predkrízových rokov 2007 �i 2008. Aj ke� vplyv výroby áut nemo�no prehliadnu�, nádejne vyzerá nárast viacerých podsektorov strojárstva. Nielen výroby automobilových dielcov, ktorú treba vníma� samostatne, ke�e ve�kú �as� produkcie vyvá�a. Teší, �e do starej formy sa výrobou i zamestnanos�ou dostáva aj lo�iskárska brand�a. �e sa zvyšuje produkcia �elezni�nej techniky, ke� ku klasikom z Tatravagónky pribúdajú zámery detvianskej PPS Group. Prípadne to, �e tlma�ské SES ohlasujú nové objednávky na výrobu ve�kých kotlov. A nielen priemyselné giganty, ale aj stredne ve�kí výrobcovia kompresorov, �erpadiel, kabín a rôznych iných zariadení, ktorí u� kumulatívne stoja v pozícii relevantného pododvetvia, sa preberajú.  
Dokonca sa objavujú noví investori, a nielen menšie a stredné firmy. Slovensko sa vrátilo do hry o fabriku Honeywellu na turbodúchadlá. O ve�ké investi�né projekty sa obvykle bojuje na úrovni vlád rôznymi mimobiznisovými stimulmi. No posolstvo u� prišlo, strojárska brand�a sa doká�e uchádza� o zaujímavé typy výroby. �i v ambíciách amerického investora, alebo aj vo výrobných portfóliách u� etablovaných firiem sa ocitajú �oraz zlo�itejšie zariadenia. Výsledkom je nielen vyššia pridaná hodnota a lepšia pozícia slovenských pobo�iek v nadnárodných koncernoch. Strojárstvu ako celku rastie kompetencia a �udia získavajú kvalifikáciu, ktorá ich posúva výrazne za za�ité vnímanie nízkonákladovej pracovnej sily.
 
Plechoví robotníci
Po návšteve mnohých slovenských strojárskych podnikov vzniká najlepší dojem paradoxne z novinky, ktorá vyzerá trochu ohrozujúco. Na linkách, okolo ktorých zvyklo chodi� mno�stvo robotníkov, sa namiesto toho za�ínajú hýba� farebné ramená robotov. Vníma� posun  k automatizácii vo výrobe ako hrozbu pre zamestnanos� však nie je namieste. Strojársky priemysel automatizuje manipula�né �innosti a �oraz viac výrobných operácií nielen v �ase, ke� sa odpisy robota javia ni�šie ne� náklady na zamestnanca. Ide o súbor po�iadaviek kvality, presnosti a efektivity pri úkonoch, ktoré sa mnohonásobne opakujú. Ak medzinárodné strojárske firmy investujú na Slovensku do automatiza�nej techniky, zna�í to, �e jej kapacity rastú a dvíhajú sa tie� schopnosti �udí. Ak ich bude jedna fabrika potrebova� menej vo výrobe, dostanú na starosti logistiku alebo si nájdu prácu v inej, ktorú privedie dobrá poves� sektora. To nie je fantastická vízia, ale o�akávanie, ktoré sa aj v roku 2011 bude posúva� do reality. Preto�e Slovensko sa uchádza o príchod celých sérií strojárskych firiem zo západnej Európy v rámci rôznych iniciatív, na ktoré sa tunajší strojári chytajú. Majú za cie� zmeni� štruktúru európskej výroby zo�i-vo�i ázijskej konkurencii. V �om je zmena? Je jasné, �e Slovensko u� nekonkuruje nákladmi, rešpekt si získalo kvalitou a nasadením technológií. Tak ako sa reálne objavujú firmy so silným vývojom, získava brand�a aj reprezentantov, ktorí za �u mô�u ú�inne lobova�. Napríklad aj u amerických megakoncernov.

25 opatrení k zlepšeniu podnikania na Slovensku

Ambiciózny plán rezortného ministra Juraja Miškova, v oblasti zjednodušenia podnikania vyvolal v odbornej verejnosti záujem a o�akávania. Dobrých nápadov sme v minulosti od exekutív zaregistrovali viacero. Treba len dúfa�, �e Miškovova dvadsa�pä�ka nájde na presadenie a uvedenie do �ivota politickú vô�u vo vláde a mo�no aj v celom politickom spektre.

Pripome�me si teda konkrétne kroky iniciatívy ministra Miškova, tak ako ich koncom roka zverejnil Komunika�ný odbor MH SR pre médiá – odstráni� administratívne bariéry pre ob�anov a podnikate�ov tak, aby bolo dosiahnuté ich zní�enie o viac ako 25 percent v súlade s Programovým vyhlásením vlády a iniciatívou Európskej komisie, a to pomocou nasledovných krokov:
    všetky vo�né �ivnosti registrova� do jednej a umo�ni� to oznamovacím spôsobom,
    rozšíri� slu�by „Jednotných kontaktných miest o �alšie registra�né a oznamovacie povinnosti“,
    zavies� jednotné úradné hodiny na úradoch s celoslovenskou pôsobnos�ou, spoji� �ivnostenské úrady a obchodný register,
    zní�i� povinnos� základného imania s.r.o. na 1euro,
    umo�ni� elektronické podania na zápis a zmeny v obchodnom registri,
    zavies� inštitút predbe�ného záväzného stanoviska,
    zavies� zásadu novelizácie da�ových, odvodových a podstatných podnikate�ských právnych predpisov len raz ro�ne, a to k 1. januáru,
    pred�i� dobu medzi platnos�ou a ú�innos�ou predpisu najmä pri da�ových, odvodových a podstatných podnikate�ských zákonoch,
    odlo�enie sankcionovania novelizovaných ustanovení tak, aby sa zmeny mohli najskôr uplatni� v praxi (napr. sankcionova� a� po druhom porušení),
    zvýši� hranicu povinnosti plati� preddavky na da� z príjmu,
    prehodnoti� pou�ívanie kolkov a vytvori� povinnos� pre úrady prijíma� najmä iné druhy platieb za poplatky,
    zavies� systém a nástroje motivácie prepájania podnikov so školami, ktorý bude podporova� zvyšovanie kvality odborného vzdelávania a podporova� uplat�ovanie absolventov škôl na trhu práce,
    definova� právny rámec, ktorý poskytne vä�šiu flexibilitu zamestnávate�om a primeranú ochranu zamestnancom a ktorý bude stimulova� tvorbu pracovných miest,
    zavies� nástroje, ktoré budú motivova� zamestnávate�ov k investíciám do pracovnej sily,
    navrhnú� systém nezávislého hodnotenia efektívnosti opatrení v sociálnej sfére a ú�innosti aktívnych nástrojov trhu práce,
    zavies� komplexný informa�ný systém slu�ieb zamestnanosti s prepojením oddelených databáz na centrálnej a lokálnych úrovniach a mo�nos�/povinnos� pripojenia súkromných poskytovate�ov slu�ieb zamestnanosti,
    implementova� systém dôsledného sledovania posudzovania vplyvov legislatívy na podnikate�ské prostredie,
    definova� intenzitu administratívnych bariér pre podnikanie,
    v obchodnom zákonníku zruši� ustanovenia, ktoré vymedzujú práva akcionárov v energetických podnikoch na schva�ovanie cenových návrhov pred ich podaním na ÚRSO,
    v spolupráci so zástupcami podnikate�ov pripravi� plán spolupráce v oblasti posudzovania vplyvov na podnikate�ské prostredie (RIA) a odbúravania administratívnych bariér,
    urýchli� proces a zní�i� po�et úkonov a náklady na registrácie majetku,
    navrhnú� zjednodušené stavebné konanie pre stavby menšieho rozsahu, ktoré sú v súlade s územným plánom,
    zavies� povinnos� zrýchleného vydania stanoviska/povolenia pri stavbách menšieho rozsahu pri zvýšenom poplatku,
    pripravi� podmienky pre diskusiu obchodných re�azcov s odvetvím po�nohospodárstva a potravinárskeho priemyslu pre riešenie problematiky spravodlivej sú�a�e a obchodných vz�ahov.


Summit G20 prieniesol reformu MMF

Skupina štátov G20 sa na summite v juhokórejskom Soule dohodla na najvä�šej reforme Medzinárodného menového fondu od jeho vzniku v roku 1945.

V juhokórejskom hlavnom meste sa v dvoch etapách uskuto�nil summit priemyselne vyspelých a najvä�ších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. �lenmi skupiny G20 je devätnás� najvýznamnejších ekonomík sveta a Európska únia. Sú�asne s Bruselom sú však �lenmi aj štyri �lenské štáty Únie: Ve�ká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Rozvojové krajiny zastupuje napríklad India, Indonézia, Ju�ná Afrika, Argentína �i Mexiko. Predstavitelia zoskupenia sa prvýkrát stretli v roku 1999 v súvislosti s Ázijskou finan�nou krízou na konci devä�desiatych rokov minulého storo�ia. V sú�asnosti sa v �ase svetovej krízy schádzajú nieko�kokrát do roka na rôznych úrovniach.

Vrcholnému summitu v Soule, konanému 11. 12. novembra 2010, predchádzalo októbrové stretnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk �lenských krajín v meste Gyeongju (Kórejská republika), ktorý pripravil pôdu pre stretnutie lídrov najdôle�itejších ekonomík sveta. Predovšetkým reformu Medzinárodného menového fondu (MMF).

�o prinesie reforma MMF?
Reforma fondu by mala by� definitívne schválená a� v roku 2012. Pre inštitúciu s aktuálne 187 �lenmi by mala prinies� efektívnejšie fungovanie a zárove� zvýšenie dôveryhodnosti. Najdôle�itejšou zmenou je dohoda na zmene vlastníckych pomerov v prospech rozvíjajúcich sa štátov. Tie získajú 6,4-percentný podiel od priemyselne vyspelých krajín. Ve�kos�ou podielu prostriedkov sa ur�uje váha hlasovacích práv v organizácii. Po uskuto�není reformy sa po Spojených štátoch a Japonsku stane tretím najvä�ším podielnikom so 6,19-percentným podielom �ína, ktorá tak predstihne Nemecko. Do prvej desiatky sa navyše dostanú aj Brazília, Rusko a India, ktoré nahradia európske krajiny. Tie sa dobrovo�ne vzdali aj dvoch kresiel výkonných riadite�ov fondu. MMF má celkovo 24 riadite�ov, z toho Európa aktuálne obsadzuje 9 postov.

Systém v�asného varovania
Šéfovia štátov a vlád G20 dali svojim ministrom financií za úlohu, aby vypracovali systém v�asného varovania pre oblas� aktuálnej ve�kej nerovnováhy na be�nom ú�te platobnej bilancie, ktorá ohrozuje a destabilizuje globálnu ekonomiku. Ministri budú spolupracova� na vytvorení systému s Medzinárodným menovým fondom. Jeho úlohou bude na základe viacerých identifikátorov v�as rozpozna� nerovnováhy, ktoré by nadmerné rozdiely v platobnej bilancii udr�ali pod kontrolou. Skupina sa tak nezaoberala otázkou stanovania limitov na prebytky a deficity be�ného ú�tu platobnej bilancie na úrovni 4 percent hrubého domáceho produktu, ktoré navrhovala americká administratíva a narazila pri tom na silný odpor �íny a Nemecka.
Hlavným zdrojom znepokojenia na fóre sa stalo nedávne rozhodnutie americkej centrálnej banky (FED) nakúpi� do júna budúceho roku štátne dlhopisy v hodnote 600 miliárd dolárov (v prepo�te 440 mld. eur) s cie�om podpori� slabnúcu domácu ekonomiku. Svetové trhy na túto správu zareagovali �alším oslabením dolára. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na summite varovala, �e rozhodnutie FED-u mô�e spôsobi� novú bublinu na trhu. Aj v�aka tomuto opatreniu Washingtonu sa v spore o meny a menové kurzy nedosiahol nijaký pokrok. Šéfovia štátov a vlád navyše odmietli nový menový systém, o ktorého reforme sa nahlas hovorí najmä v súvislosti s návratom k zlatému štandardu �i nahradením dolára inou menou.
Summitu sa nevyhla ani aktuálna téma pomoci potápajúcej sa ekonomike Írska. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa, tak ako pri ka�dej príle�itosti, aj v Soule sna�il upokoji� trhy a uviedol, �e „v Európskej únii a eurozóne máme k dispozícii všetky potrebné nástroje, aby sme mohli kona� ak to bude nevyhnutné.“ Posledné správy, týkajúce sa insolventnosti Írska, potvrdili obavy – euroval bol „aktivovaný“...
Najbli�šie sa predstavitelia G20 stretnú na budúci rok vo Francúzsku, ktoré sa od januára stane aj predsedníckou krajinou zoskupenia.


Zázraky na po�kanie robi� nevieme

text: Ing. Milan Cagala, CSc., prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR


Slovenský strojársky priemysel sa iba pomaly dostáva z krízy, ktorá ho na jese� 2008 postihla podobne, ako vä�šinu �lenských krajín Európskej únie. Len predvlani sa odbyt slovenských strojárskych spolo�ností prepadol o tretinu a� o polovicu, vlani síce nastalo isté o�ivenie, no masívnejší nárast, vrátane investícií o�akávame a� na prelome rokov 2011 a 2012. Naopak, prí�in, pre�o o�ivenie postupuje relatívne pomaly, je hne� nieko�ko.

Mnohé naše podniky majú �a�kosti s preplácaním faktúr, preto�e vlastných zdrojov nemajú nikde nazvyš a druhotná platobná neschopnos� sa znovu stáva módou. Navyše, ani o�akávané injekcie zo štrukturálnych fondov Európskej únie nepriniesli ani z�aleka také objemy, aké by strojárske firmy u nás o�akávali, a najmä potrebovali. Zväz strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) vo svojich prieskumoch napríklad zistil, �e hlavným problémom vä�šiny našich podnikov nie je ani tak dramatické zní�enie objednávok, ale v ove�a vä�šej miere tlak odberate�ov na zni�ovanie predajných cien.
 Práve spomínaný tlak mal zrazi� ceny strojárskych výrobkov na ešte ni�šiu úrove� ako v predošlých rokoch, pri�om argumentom mali by� zni�ujúce sa ceny vstupov, najmä ocele. Mnohí boli preto nútení predáva� pod svoje výrobné náklady, aby si zachovali aký-taký odbyt. Jednou z ciest, ako sa vyhnú� spomínaným �a�kostiam, bolo flexibilné upravovanie výšky da�ových preddavkov. Tie sú firmy povinné odvádza� da�ovým úradom pravidelne a ich výška sa v�dy odvíja od hospodárskeho výsledku predchádzajúceho roka. Zatia� �o predvlani to ešte tak výrazne naše podniky nepostihlo, vlani to bolo o �osi horšie. Da�ové preddavky boli neúmerne vysoké a absolútne nekorešpondovali s aktuálnym stavom v spolo�nostiach. Mnohé podniky stratili ve�kú �as� odbytu a na zisk na konci roka mohli zabudnú�.

Potreba investícií do infraštruktúry
 
Aj preto je ZSP SR presved�ený, �e nové objednávky mô�e prinies� jedine urýchlenie objemov investícií z verejných zdrojov. To v praxi znamená najmä investície do infraštruktúry, ale napríklad aj do nových blokov jadrových elektrární v Mochovciach, �i Jaslovských Bohuniciach, alebo do �a�obného priemyslu. Paradoxne sa mô�e slovenské strojárstvo o�ivi� aj rozvojom stavebníctva, preto�e dopravné stavby potrebujú zvodidlá, náradie, profily, rôzne konštrukcie, stavebné a cestné stroje a mechanizmy, ale aj vzduchotechnické a vetracie zariadenia. Synergický efekt vzájomnou podporou viacerých odvetví je dnes nevyhnutnos�ou a viacodvetvová spolupráca je cestou k o�iveniu hne� nieko�kých oblastí našej ekonomiky.
Problémom však, �ia�, na�alej zostáva otázka pridanej hodnoty našich výrobkov. Slovensko aj na�alej zostáva skôr montá�nou diel�ou Európy, ako krajinou, ktorá vytvára vo svojich podnikoch výraznú pridanú hodnotu.


Aktuálne výzvy

 Vývoju a aplikovaný výskum si vä�šina svetových globálnych hrá�ov dr�í vo svojich materských krajinách, a hoci sa u nás vyrába �oraz viac sofistikovaných výrobkov, ich pridaná hodnota vzniká spravidla mimo nášho územia. Príkladov, kedy firmy efektívne spolupracujú s ústavmi Slovenskej akadémie vied, je zatia� ve�mi málo. 

Úspešné výskumné ústavy sa dajú zráta� na prstoch dvoch rúk. Štát pre podporu vedy, vývoja a výskumu robí ve�mi málo, dokonca po prvý raz od vzniku samostatnej Slovenskej republiky smeruje do tejto oblasti menej pe�azí ako v roku predchádzajúcom.
Aj na�alej pokrivkáva efektívne prepojenie teórie s praxou, preto�e najmä stredné odborné školstvo �asto bojuje o holé pre�itie a firmy zatia� nemajú prehnaný záujem vychováva� si vlastný dorast a nových špecialistov. Ani záujem samotných podnikov – najmä tých vä�ších – o aktívnu spoluprácu s vysokými školami technického zamerania nie je dostato�ný. Navyše, školy bojujú najmä s nedostatkom financií a bez nich sa situácia tak skoro nezlepší.
Aby sme však nekon�ili príliš pesimisticky, ZSP SR robí všetko pre to, aby sa tradície slovenského strojárstva výraznejšie o�ivili. Stále máme aj napriek �a�kostiam svetu �o ponúknu� a príkladov, ako sa to dá, by sme našli dos�.
Dôraz na inovácie �i vývoj nových technológií za výraznej podpory štátu – to je jediná cesta, ktorá mô�e tomuto k�ú�ovému odvetviu reálne pomôc�.

Srde�ne Vás pozývame na MSV 2012, ktorý sa bude kona� v d�och 22.-25.5.2012