Zm�ny vzd�l�v�n� pro Industry 4.0 pot�ebuj� �irok� konsenzus. Zam�stnavatel� ho hledaj� spole�n� se �kolami

Ú�astníci fóra - zástupcovia zamestnávate�ov a vysokých škôl - v diskusii h�adali priestor na spoluprácu v príprave absolventov vysokých škôl pre potreby Industry 4.0. Odborníci konštatovali, �e dynamické zmeny v priemysle si vy�adujú neodkladnú systémovú transformáciu vzdelávania. Spolo�ne zhodnotili, �e na úspešnú zmenu vo vzdelávaní je potrebný široký konsenzus. Pod�a zamestnávate�ov priemysel musí na presadzovanie zmien nájs� silného moderátora s mandátom na komunikáciu s ministerstvom školstva a vysokými školami a presadi� svoje potreby do celospolo�enskej objednávky.

Diskusné fórum bolo prvým zo série v programe Industry4UM na zvýšenie kvality absolventov vysokých škôl v oblasti automatizácie, robotizácie a digitalizácie. „Ambíciou programu je spoji� vplyvných odborníkov a inštitúcie so záujmom spolupracova� na riešeniach pre prípravu kvalitných absolventov vysokých škôl v študijných odboroch potrebných pre Industry 4.0. V prvom kroku sme spojili vysoké školy a zamestnávate�ov, ktorí musia nájs� spolo�nú re� aj v súvislosti s pripravovanou zmenou vysokoškolského zákona a pripravovanou komplexnou akreditáciou vysokých škôl. Zmeny sa musia pripravova� v spolupráci,“ priblí�il zámer programu Martin Morhá� zo dru�enia Industry4UM. Hlas priemyslu vyzývajúci na prípravu absolventov pre Industry 4.0 je pod�a neho �oraz naliehavejší a je najvyšší �as za�a� robi� reálne opatrenia na uskuto�nenie zmien.

Pod�a analýz spolo�nosti Trexima zo všetkých absolventov smerujúcich na priemyselný trh len 54% skon�í na pozíciách priamo v priemysle. „U� dnes vidíme nedostatok pracovnej sily, ktorý bude priemysel sprevádza� do roku 2025,“ informuje Lucia Lednárová Dít�tová, mana�érka úseku trhu práce a �udských zdrojov spolo�nosti Trexima a tajomní�ka Aliancie sektorových rád. Analýzy tie� hovoria, �e a� tretina vysokoškolských absolventov pracuje na stredoškolských pozíciách a 9% odchádza po doštudovaní vysokej školy do zahrani�ia. Pod�a zamestnávate�ov absolventom chýba dostato�ná úrove� odborných vedomostí a schopnos� pou�i� ich v praxi. Za nedostato�né pova�ujú aj kritické a analytické myslenie, zru�nosti na prácu v tíme �i samostatnú prácu, ale aj neschopnos� rieši� problémy a prispôsobi� sa zmenám.

Mnohí zamestnávatelia si budúcich zamestnancov dlhodobo pripravujú na svojich pracoviskách, školia, ponúkajú stá�e a zara�ujú do interných projektov. „Študenti potrebujú viac praxe. Z tých, ktorí u nás praxujú, ostáva na našich pracoviskách 60 a� 70%,“ konštatuje generálny riadite� spolo�nosti Matador Martin Kele. Headhunting však podniky nevnímajú ako systémové riešenie. Vidia ho v nastavení vzdelávania do študijných programov, ktoré budú dlhodobo a udr�ate�ne reflektova� ich potreby a inova�né zmeny na trhu práce. Tie sa však nerodia jednoducho. „Naše vzdelávanie od roku 1989 reformami len trpí. Niektoré vysoké školy sú zbyto�né a produkujú absolventov, ktorých nikto nechce. Celý re�azec by mal ma� jedného pána a za�a� by sme mali s prípravou u� od materských škôl. Pokia� na toto niekto nenájde odvahu, budeme stá� stále na mieste, “ zhodnotil situáciu generálny riadite� spolo�nosti Siemens Vladimír Slezák.

Na komplexnú zmenu vzdelávania pre potreby Industry 4.0 je potrebný široký koncenzus. „Záujmov v rámci priemyslu aj vysokých škôl je také ve�ké spektrum, �e je problém urobi� ucelený komplex, ktorý by sa polo�il na stôl. Je potrebné nájs� spolo�ného silného moderátora so silným mandátom,“ popísal situáciu viceprezident Republikovej únie zamestnávate�ov Mário Lelovský. Zamestnávatelia zhodne konštatovali, �e je potrebné vies� intenzívne rokovania s ministerstvom školstva. „Potrebujeme zvýši� tlak vo�i ministerstvu školstva, aby bola zmena systémová a koordinovaná. Musí tu by� aktívna spolupráca pri presadzovaní reformy,“ doplnila Zuzana Ennertová zo spolo�nosti Faurecia Automotive Slovakia, �lena Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR). Vzdelávací systém musí pochopi�, �e tu je spolo�enská objednávka a systém ju musí zabezpe�i�. Ako ideálne platformy spolupráce zamestnávatelia ozna�ili sektorové rady, ktoré vnímajú ako silnú odbornú základ�u na navrhovanie a presadzovanie zmien vo vzdelávaní. „V tomto roku idú sektorové rady aktualizova� sektorové stratégie rozvoja �udských zdrojov. Vytvorí sa itinerár predstáv zamestnávate�ov, akú pracovnú silu budú potrebova� do roku 2030,“ informovala tajomní�ka Aliancie sektorových rád Lucia Lednárová Dít�tová.

Diskusia sa venovala aj negatívnemu celospolo�enskému obrazu o štúdiu na technicky zameraných vysokých školách. Ten pod�a ú�astníkov fóra skres�uje obraz o kvalite vzdelávania a neodzrkad�uje jeho reálne mo�nosti a potenciál. Je preto nevyhnutné zmeni� vnímanie vzdelávania na týchto typoch škôl a za�a� pozitívne komunikova� úspechy kvalitných vysokých škôl na Slovensku. Docent Ján Vachálek zo strojníckej fakulty STU BA hodnotí: „Prezentácia vysokých škôl v médiách je ve�mi zlá. Mladí �udia berú štúdium na slovenských vysokých školách negatívne. Komplikuje to motiváciu študova� doma.“ Pod�a Vladimíra Slezáka: „Mladým �u�om nedávame víziu. Nehovoríme im ´po� študova� na VŠ a nie�o dosiahneš´.“ Komunikáciu je pod�a neho potrebné s vä�ším apelom zamera� aj na rodi�ov.

Príle�itos�ou ako nastavi� funk�ný a udr�ate�ný vzdelávací proces pre potreby transformujúcich sa podnikov je Slovenská akredita�ná agentúra pre vysoké školstvo, s ktorou zamestnávatelia i školy spolupracujú. Jaroslav Hole�ek zo ZAP SR: „Musíme nájs� cestu a adekvátnu pozíciu smerom k akredita�nej agentúre. Zo strany zamestnávate�ov je potrebná lepšia spolupráca a vä�ší tlak na potrebné zmeny, aby to neskon�ilo ´o nás, bez nás´." Pod�a profesora Františka Ducho�a z fakulty elektrotechniky a informatiky STU BA je potrebné zjednoduši� akredita�né procesy, ktoré sú dnes komplikované a neefektívne. Na ich doladenie vyzýva aj Lucia Lednárová Dít�tová: „Ke� chceme, aby sa �udia z praxe zapojili, spôsob komunikácie musí by� jednoduchý a jednozna�ný. Máme oblasti, kde nám chýbajú zástupcovia zamestnávate�ov do akredita�ných tímov. Školy tak budú ma� problém dotiahnu� procesy. To je môj apel na profesijné organizácie a zamestnávate�ov, aby sa prihlásili do tímov hodnotite�ov pre akredita�ný proces.“

Napriek zvyšovaniu záujmu o štúdium technických predmetov na vysokých školách (26% v roku 2010 na 29% do roku 2025, Trexima), priemysel aj školy pova�ujú záujem študova� technické odbory za nízky. „Technické predmety sú však potrebné, toto sú povolania budúcnosti. My vieme, �o nás �aká, ale ak nebudeme ma� kvalitných študentov, nebudeme môc� podpori� priemysel tak, ako by sme chceli. Pokia� nemáme vstup, �a�ko urobíme výstup,“ hodnotí situáciu Ján Vachálek. František Ducho� konštatuje, �e vysoké školy musia nau�i� študentov najprv premýš�a�, aby vedeli kreatívne vyrieši� technický problém a nemô�u by� len školiacimi pracoviskami. Na zmenu postoja študentov apeluje aj Vladimír Slezák: „Neu�íme študentov zodpovednosti. Musia vedie� by� zodpovední a vybra� si odbor, v ktorom sa uplatina a budú sa vediet u�ivi�.“