Slovensk� podniky dramaticky zaost�vaj� v digit�ln� transformaci. Koronakr�za m��e jejich propad je�t� prohloubit

Tie majú problém s budovaním aplika�ných tímov a prípravou implementa�ných stratégií. Pod výsledky tohtoro�ného prieskumu sa podpísala aj bezprecedentná situácia spojená s pandémiou COVID-19. A� dve tretiny podnikov si uvedomuje, �e by vplyv koronakrízy zvládli lepšie, ak by boli digitalizované.

�asozberný prieskum, ktorý u� štvrtý rok monitoruje transformáciu podnikov pod vplyvom Industry 4.0, bol realizovaný na vzorke 57 podnikov. Pod zistenia prieskumu sa tento rok podpísala pandémia COVID-19, ktorá globálne, a aj na lokálnych úrovniach, ovplyv�uje hospodárstvo a priemyselnú výrobu. V zlo�itej situácii koronakrízy si podniky ešte viac uvedomili význam digitalizácie pre aktuálnu stabilizáciu, budúci rozvoj a udr�anie konkurencieschopnosti. A� tri štvrtiny podnikov pova�uje aplikáciu Industry 4.0 za ve�mi dôle�itú a 62% podnikov potvrdilo, �e by im v aktuálnej situácii pomohla silnejšia digitalizácia a automatizácia. „Registrujeme, �e neistota a nestabilita priemyslu spôsobená pandémiou COVID-19 mala vplyv na niektoré parametre prieskumu. Ale sú�asne potvrdila, �e dnes u� firmy nepochybujú o potrebe Industry 4.0. Pova�ujú ju za nutnos�. Pochopili, �e znamená stabilizáciu pri výkyvoch spôsobených koronakrízou, �i udr�anie konkurencieschopnosti do budúcnosti,“ konštatuje Martin Morhá�, predseda zdru�enia Industry4UM.

V porovnaní s minulým rokom po�et firiem, ktoré u� implementujú Industry 4.0, stagnuje. Dokonca v ro�nom porovnaní poklesol zo 40% v roku 2019 na 35% v roku 2020. Na pozadí stagnácie prieskum poukázal na alarmujúco nepriaznivý stav v postupe aplikácie Industry 4.0 do firiem so slovenským kapitálom. Z celkového po�tu u� implementujúcich podnikov tvorí podiel zahrani�ného kapitálu 28%, pokým na strane podnikov so slovenským kapitálom aplikuje len alarmujúcich 5% firiem. Rovnakú disproporciu zaznamenal prieskum aj pri podnikoch, ktoré majú pripravenú implementa�nú stratégiu a postupne ju chcú za�a� aplikova� /46%/. Z celkového podielu tvoria podniky so zahrani�ným kapitálom 35% a podniky so slovenským kapitálom len 9%. Rovnako znepokojivý je poh�ad na štruktúru podnikov zria�ujúcich implementa�né tímy odborníkov, ktoré sú jednou z podmienok úspešnej transformácie. A� 79% podnikov so zahrani�ným kapitálom má tím, ktorý pracuje na digitálnej transformácii, kým na strane podnikov s domácim kapitálom to je len 27% firiem.

V štvorro�nom poh�ade má dynamika prieniku digitálnej transformácie stúpajúci trend. Kým v roku 2017 sa tvorbou alebo realizáciou stratégie implementácie Industry 4.0 zaoberalo menej ako 60% firiem, aktuálne je to viac ako 80%. Pod�a zistení sa však digitalizujú takmer výhradne len podniky so zahrani�ným majite�om, ktoré zvä�ša aplikujú know-how materských firiem. Naopak, na strane slovenských firiem je podiel v sledovaných parametroch hrozivo nízky, a z poh�adu vývoja kriticky stagnuje. „Neschopnos� ma� víziu a pripravi� implementa�nú stratégiu sa ukazuje ako k�ú�ový problém malých a stredných slovenských podnikov. Aktuálny stav je nebezpe�ným precedensom, ktorý sa v blízkej budúcnosti mô�e prejavi� ešte vä�ším technologickým zaostávaním kapitálovo slovenských firiem a ich ni�šou schopnos�ou konkurova�. Tento stav otvára no�nice medzi silou domáceho a zahrani�ného kapitálu. Ak sa to ve�mi razantne nezmení, tak slovenský kapitál bude ešte viac stráca� na konkurencieschopnosti a slovenská ekonomika bude ešte otvorenejšou, ve�mi �a�ko ovplyvnite�nou zvnútra krajiny,“ hodnotí situáciu Martin Morhá�.

Napriek zvýšeniu podielu podnikov, ktoré vnímajú Industry 4.0 ako dôle�itú agendu vrcholového mana�mentu, z 25% v minulom roku na 35% v tomto roku, vníma Industry4UM aktuálny podiel stále ako ve�mi nízky. Úlohou mana�mentov je �o najrýchlejšie prejs� z riešenia ka�dodenných problémov a operatívy na vytváranie budúcnosti firiem, agilnej aplika�nej stratégie a organiza�nej štruktúry podporujúcej transformáciu. Pod�a o�akávaní bude frekvencia zmien na trhu rás� a bude potrebné na ne nielen reagova�, ale podniky rozvíja� a vies�, a to je bez komplexného digitálneho riadenia firiem nedosiahnute�né. Digitálnu transformáciu podniku musia mana�menty za�a� vníma� ako celofiremný proces, riadený v pru�nej organiza�nej štruktúre, so zapojením zamestnancov na všetkých úrovniach a ako pevnú sú�as� firemnej kultúry.

Po dvoch rokoch rastu podpory v oblasti vytvárania podmienok k u�eniu a rozvíjaniu sa zamestnancov, nastal v tomto parametri v podnikoch pokles takmer o 50%. „Zistenie pova�ujeme za ve�mi negatívne. Industry 4.0 si vy�aduje nové zru�nosti a kompetencie zamestnancov. V oblasti rozvoja pracovníkov a zvyšovania úrovne vnútropodnikového vzdelávania, musia podniky rozhodne zmeni� svoje myslenie a prístup,“ upozor�uje Martin Morhá�. Aj v širších kontextoch Slovensko výrazne zaostáva v digitálnych zru�nostiach zamestnancov za rozvinutými krajinami, a to aj napriek faktu, �e vzdelávanie je pre budúci rozvoj podnikov jedinou cestou zmeny. Pod�a Industry4UM je pre zabezpe�enie dostatku odborníkov potrebná systematická podpora zo strany štátu, ktorá pomô�e zvyšova� vzdelanostnú úrove� budúcich zamestnancov, prispôsobova� ju nárokom a potrebám priemyslu, prepája� vzdelávací proces na prax vo všetkých úrovniach vzdelávania.

Aj ke� priemysel zaznamenal stagnáciu v implementácii Industry 4.0, vplyv koronakrízy na u� implementujúce podniky nie je výrazný. Prieskum ukázal, �e z tých podnikov, ktoré za�ali a implementujú Industry 4.0, u� dnes pribli�ne 90% firiem pokra�uje v jej implementácii, a z nich 11% dokonca intenzívnejšie ako pred vypuknutím koronakrízy. Z poh�adu digitalizácie vnútropodnikových procesov, priority podnikov kopírujú celosvetové trendy, ale aj špecifiká slovenskej výroby. Sú zamerané na výrobu /75%/, jej technologickú prípravu /56%/ a logistiku /54%/. V externých procesoch bada� snahu o vytváranie inteligentných štruktúr v dodávate�skom a zákazníckom re�azci. Aj napriek pozitívnemu trendu v tomto ukazovateli usudzujeme, �e si respondenti zatia� dostato�ne neuvedomujú obrovskú príle�itos� zásadne zefektívni� existujúce a vytvára� nové udr�ate�né digitálne väzby so svojimi subdodávate�mi a zákazníkmi.

................................................................................................................................................................................

Zdru�enie inteligentného priemyslu - Industry4UM je nezávislou, odbornou, mienkotvornou autoritou zástupcov priemyslu iniciovanou so zámerom skvalitnenia príprav podnikov na digitálnu transformáciu. Spája  priemysel pre spolo�né ciele v oblasti Industry 4.0, a jeho zástupcom vytvára priestor pre výmenu a zdie�anie odborných názorov, príkladov dobrej praxe a vzájomný networking. Industry4UM je partnerom štátnych inštitúcií pri usmer�ovaní rozvoja digitalizácie priemyslu a inovácií na Slovensku. Sú�asne podporuje rozvoj mladých výskumno-vývojových pracovníkov a za�ínajúcich firiem zameraných na digitalizáciu a inovácie. Prostredníctvom rôznych aktivít informuje, edukuje a moderuje diskusiu na tému transformácie priemyslu na Slovensku.

Reakcie opinion lídrov k zisteniam prieskumu:

Ing. Emil Fitoš
prezident IT asociácie Slovenska
Výsledky štvrtého ro�níka prieskumu o úrovni aplikácie Industry 4.0 do podnikov sú opä� ve�mi zaujímavé a svojím spôsobom burcujúce. Prvou vecou, ktorá vyvstáva ako vá�ny problém, je situácia firiem so slovenskými vlastníkmi. Takmer tri štvrtiny z nich nemajú vybudované vlastné kapacity na to, aby tému Industry 4.0 profesionálne uchopili, napriek tomu, �e ju pova�ujú za dôle�itú. Problém je umocnený tým, �e inova�né aktivity sa pod vplyvom pandémie COVID-19 plošne spomalili. Výsledky prieskumu sú silným odkazom pre politikov, ktorí budú rozhodova� o tom, ako pou�i� prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, aj zo Štrukturálnych fondov EÚ. Zjednodušene povedané, po opatreniach súvisiacich s koronakrízou slovenské priemyselné podniky potrebujú pomoc štátu s modernizáciou, inak hrozí, �e ich pozíciu v dodávate�ských vz�ahoch obsadia firmy z iných krajín.

Ing. Artur Bobovnický, CSc.
riadite� Sekcie inovácií a medzinárodnej spolupráce, Slovenská inova�ná a energetická agentúra
Prieskum poukázal na výsostnú potrebu posilni� agendu Industry 4.0 na všetkých úrovniach rozhodovania – od mana�mentu firiem a� po najvyššie vedenie krajiny, pre ktorú je silný a úspešný priemysel predpokladom a hlavným motorom �alšieho rastu HDP. Slovenské firmy stále výrazne zaostávajú v implementácii Industry 4.0. Preto by sa kompetentné orgány mali zamyslie� a rozbehnú� nasadenie rýchlych a adresných podporných mechanizmov, preto�e straty v tempe implementácie Industry 4.0 sa prejavia predovšetkým v strate konkurencieschopnosti slovenských firiem v blízkej budúcnosti. Slovenská inova�ná a energetická agentúra v tejto oblasti pripravuje rozbeh poskytovania inova�ných voucherov v horizonte pár mesiacov so zameraním aj na aspekty priemyslu 4.0.

Doc. Ing. Peter Trebu�a, PhD.
riadite� Ústavu mana�mentu, priemyselného a digitálneho in�inierstva, Strojnícka fakulta, Technická univerzita Košice
Pod�a môjho názoru spolo�nosti, ktoré nastúpili na trend digitalizácie hodnototvorného re�azca u� v predchádzajúcom období, boli jednozna�ne pripravené na prekonanie krízových situácií na vyššej úrovni, �o zabezpe�ilo ich podstatne lepšiu pripravenos� na novovznikajúce problémy aj v súvislosti s pandémiou. Treba však vidie� aj zásadnú rozdielnos� podpory štátu k rôznym typom organizácií v �ase recesie. V dnešnej mimoriadne turbulentnej dobe je dôle�ité, �e sú vytvárané práve takéto typy prieskumov. Stavovské organizácie však musia výsledky okam�ite redistribuova� na najvyššie mo�né miesta, aby výstupom prieskumu nebolo len klopanie na zatvorené dvere ale i konkrétne konanie.

Ing. Juraj Habovštiak
spoluzakladate� a konate�, MTS Krivá
Industry 4.0 je tu pre nás, a nie sme tu my pre tento systém. Aby sme vedeli jeho mo�nosti naplno vyu�i�, musí jednozna�ne slú�i� na dosiahnutie konkrétnych cie�ov v prevádzke firmy. Napríklad úspor nákladov. Vtedy bude aj pozitívne prijatý. Na to je potrebný kvalitný tím v prevádzkovom riadení firmy, ktorý vie identifikova� problémy a prís� s inovatívnymi riešeniami. Tie musí vedie� vhodne komunikova� a postupova� potom �alej celým procesom zmeny. Mo�no by bolo dobré zriadi� na celoštátnej úrovni platformu pre prevádzkové tímy, kde by sa mohli u�i�, vymie�a� si skúsenosti a podobne. Tak by sme sa mo�no v tejto veci posunuli rýchlejšie dopredu.