Polymery v dob� krize a po n�

PlasticsEurope, asociácia výrobcov plastov odhaduje, �e v roku 2008 bolo na svete vyprodukovaných 245 miliónov ton plastov . Je to o 6 percent menej, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bolo vyprodukovaných 260 miliónov ton. V tre�om a štvrtom štvr�roku roku 2008 výroba klesla drasticky nástupom svetovej hospodárskej krízy.  Prepad pokra�oval i po roku 2008, to však ni� nemení na dlhodobom úspechu plastov. Krátke ohliadnutie ukazuje, �e celkový objem 245 miliónov ton v roku 2008, predstavuje priemerný nárast o 9 percent ro�ne od roku 1950. Asi 215 z celkových 245 miliónov ton plastov sú spracované ako materiál na výrobu plastových výrobkov. �alších 30 miliónov ton sa pou�ívajú na výrobu náterov, lepidiel, disperzií, farieb a lakov.   U� nieko�ko rokov je Ázia spolu s krajinami Oceánie  najvä�ším svetovým výrobcom plastov. S podielom 37 percent obsadili prvé miesto v roku 2008, nasleduje Európa s 25 percentami a štáty NAFTA s 23 percentami. Objem výroby na Strednom východe a v Afrike vzrástol v roku 2008 na 8 percent.

Výrobcovia polymérov pracovali na plný výkon, aby uspokojili dopyt, niektorých typov plastov bol dokonca nedostatok. V polovici roka  2008 sa však situácia úplne zmenila. Výrobcovia polymérov reagovali na prepad dopytu tým, �e urobili opatrenia na zní�enie kapacít. Robili sa plánované  údr�by a opravy, ve�a výrobných liniek bolo do�asne,  alebo na dlhšiu dobu zastavených. Niektoré výrobné prevádzky boli zrušené natrvalo. Zavretie sa týkalo predovšetkým starších, menších a ekonomicky slabších závodov,  na viac nasýtených trhoch.
Po stabilizácii situácie v priebehu roku 2009, výrobcovia zaznamenali opätovný nárast dopytu.
 
Mierny pokles spotreby plastov v Európe

PlasticsEurope odhaduje spotrebu plastov v Európe v roku 2008 na pribli�ne 48,5 miliónov ton. Ide o 7,5% pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pod�a štúdie britskej organizácie AMI, dopyt po termoplastoch klesol o 8 percent v roku 2008,  oproti roku 2007. Dopyt po termoplastoch v Európe predstavoval iba 38 miliónov ton. Dopyt po polyméroch padal po�as roku 2008 - 2009. V  roku 2009 sa odhadoval 4 percentný pokles spotreby plastov.
 
V roku 2010 došlo k miernemu nárastu,  rast bol o 1 a� 2 percentá. Výrobcovia za�ali znova zvyšova� svoje výrobné kapacity. Na roky 2011 a 2012 sú pod�a AMI prognózy �alšieho rastu o 2 a� 3 percentá. Domnieva sa tie�, �e trh polymérov sa zrejme bude zotavova� z prepadu v roku 2008,  a� do roku 2013.
 
Štatistiky PlasticsEurope  ukazujú, �e Nemecko a Taliansko bolo na �ele  v spotrebe plastov  v západnej Európe v roku 2008, spotreba predstavovala 11,6 a 7,6 milióna ton. Tieto dve krajiny spolu predstavujú asi 40 percent celkovej spotreby plastov v Európe, nasleduje Francúzsko, Španielsko a Spojené krá�ovstvo. Vo východnej Európe sú na vrchole tabu�ky Po�sko, �eská republika a Ma�arsko s 2,55, 1,05 a 0,84 miliónmi  ton.
 
Analýza PlasticsEurope ukázala, �e obalový priemysel má najvyšší podiel v spotrebe plastov a to a�  38%, nasleduje stavebníctvo 21%. Automobilový priemysel sa podie�a 8 percentami, a elektronický priemysel 6 percentami. Spotreba v roku 2008 v ostatných segmentoch hospodárstva, ako napríklad nábytkárstvo, zdravotníctvo, domácnos�, po�nohospodárstvo,  predstavovala 28 percent.

 
Miera recyklácie plastov v Európe bola v roku 2008 na úrovni 51,3%,  �o predstavovalo 1,3 percentný nárast oproti  predchádzajúcemu roku. Je však potrebné pripomenú�, �e miera recyklácie je  zna�ne odlišná v jednotlivých krajinách.  Z 27 krajín EÚ, osem krajín: Švaj�iarsko, Dánsko, Nemecko, Švédsko, Belgicko, Rakúsko, Holandsko a Nórsko - majú podiel recyklácie viac ako 80 percent. Pod�a údajov PlasticsEurope, mno�stvo plastov uskladnených na skládkách  zostalo konštantné,  v�aka zvýšenému podielu  recyklácie. 

Spotreba plastov na jedného obyvate�a v Európe ako celok,  bola naposledy stanovená v roku 2005, kedy dosiahla v priemere 100 kg. Pod�a odhadov PlasticsEurope, by spotreba plastov na jedného obyvate�a mohla stúpnu� a� na 140 kg do roku 2015. Avšak najvä�ší potenciál rastu, je v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách Ázie. Ich spotreba na obyvate�a je len okolo 20 kg, má sa zvýši� a� o 90 percent na 36 kg v roku 2015.  

Obr.: Spotreba plastov na obyvate�a

Rokmi sa výrobcovia polymérov špecializovali na výrobu konkrétnych typov plastov, aby bola výroba rentabilná a nachádzala sa v blízkosti odbytového trhu.  V Ázií  vzh�adom na rastúci dopyt vzniklo obrovské mno�stvo nových výrobných kapacít. Vplyvom krízy, boli stovky výrobných liniek a niekedy aj celých závodov do�asne,  alebo celkom zavretých. Ale výroba plastov sa postupne konsoliduje. 
 
Uvo�nenie cenovej hladiny polymérov

V dôsledku svetovej hospodárskej krízy, sa kótované ceny štandardných plastov  ako PE, PP, PVC, PS a PET zní�ili. Index cien v západnej Európe Plastixx ST, ktorý je priebe�ne aktualizovaný,  sa zvyšoval rok �o rok, a dosiahol strop 2250 bodov v auguste 2008. Do piatich mesiacov sa index prepadol asi o 1000 bodov, a bol iba na 1.250 bodoch na konci roka 2008. V priebehu roka 2009 sa ceny zvýšili. Na konci roka 2009 index dosiahol 1600 bodov a bol spä� na úrovni roku 2005. V máji 2010 dosiahnul 2000 bodov znova. Ceny in�inierskych plastov  ABS, PA, PC, PMMA, POM a PBT klesli  po�as krízy len nepatrne a teraz sú o nie�o vyššie ako je priemer za posledných desa� rokov .
 
Distribútori a výrobcovia kompaundov  nadobúdajú na význame

Distribútori plastov pôsobia na trhu u� nieko�ko rokov s rastúcim sebavedomím. Za�lenením doplnkových produktov, ve�a distribútorov rozšírilo svoje portfólio do takej miery, �e mô�u fungova� prakticky ako jediní komplexní dodávatelia plastov pre spracovate�ov. Okrem ponuky tradi�ných produktov a distribúcie plastov ve�kých zna�iek, mnoho z nich doplnilo svoje portfólio o kompaundy a špeciality, s cie�om uspokoji� rastúce po�iadavky svojich ve�kých obchodných partnerov.
 
Výrobcovia kompaundov, ktorí sa špecializujú na úpravu polymérov pre špecifické oblasti pou�itia, alebo vyrábajú plasty so špecifickými vlastnos�ami, taktie� sledujú politiku odlíšenia sa od konkurencie  prostredníctvom špecifických typov modifikovaných materiálov pre špeciálne aplikácie na mieru.

2. �as�