Polo�as slovensk� elektromobility. Jak to dopadne?

Pre zaujímavos�, pravdepodobne vo februári, opustí slovenské linky 16-miliónte vozidlo vyrobené na Slovensku po roku ´89. V minulom roku sa v porovnaní s predchádzajúcim zvýšil po�et registrácií nových automobilov o 3,12%, �o celkovo predstavuje 90 074 vozidiel. Na výro�nej tla�ovej konferencii sa hovorilo aj o realizovaných aktivitách a výzvach na najbli�šie obdobie. Medzi tie patrí aj zelená transformácia krajiny, v zmysle plnenia záväzkov Európskej únie.

Výroba vozidiel

Slovensko aj na�alej zostáva svetovým lídrom vo výrobe vozidiel. V prepo�te na 1 000 obyvate�ov sa v roku 2022 pod�a predbe�ných výsledkov vyrobilo 184 vozidiel. Podiel tr�ieb automobilovej výroby na tr�bách celkovej priemyselnej výroby Slovenska dosiahol 50,3 percent. Automobilový priemysel sa podie�al na celkovom exporte krajiny viac ako 42 percentami.

Po�et zamestnancov v automobilovom priemysle zaznamenal nárast o viac ako desa� tisíc zamestnancov, priama zamestnanos� dosiahla úrove� 176 tisíc pracovníkov, agregovaná 261 tisíc zamestnancov. „Vzh�adom na bezprecedentné obdobie, ktoré máme za sebou, mô�eme tieto výsledky pova�ova� za mimoriadne uspokojivé, napriek náro�ným preká�kam zostáva slovenský automobilový priemysel stabilný,“ hovorí Alexander Matušek, prezident ZAP SR.

„Za týmto úspechom do zna�nej miery stoja aktivity Zväzu automobilového priemyslu, aj v�aka ktorým sa nám spomenutú stabilitu podarilo dosiahnu�. Za najdôle�itejšie úspechy pova�ujem spustenie nástroja podpory v �ase skrátenej práce – takzvaný Kurzabeit, alebo elimináciu viacerých administratívnych a nákladových zá�a�í, medzi ktoré patrí napríklad zastavenie tzv. e-faktúry. Touto cestou by som rád vyzdvihol aj prácu �udí v našich �lenských spolo�nostiach, bez ktorých by sme sa takto pozitívnymi výsledkami chváli� nemohli.“

Hlavné aktivity roku 2022

K �alším významným aktivitám ZAP SR v minulom roku patrili mnohé rokovania na úrovni najvyšších predstavite�ov vlády na tému podpory pri zvyšovaní cien energií, ktorá v minulom roku vyvolávala skôr negatívne emócie. Podobne rozpa�ito sa zo strany vládnych predstavite�ov vyvíjala aj ochota podpori� prechod slovenskej osobnej mobility na elektrickú.

Medzi hlavné úspechy v tejto oblasti patrilo zachovanie „zelených“ tabuliek s eviden�ným �íslom pre nízko-emisné vozidlá a zmena princípu výpo�tu registra�ných poplatkov, ktorý bude po vzore vyspelých európskych štátov pozitívne zoh�ad�ova� najmä bezpe�né a nízkoemisné vozidlá. Viaceré návrhy, vrátane priamej podpory pri kúpe nízko-emisného vozidla, alebo zní�enia ceny za tzv. dia�ni�nú známku, zostávajú �ia�stále nevypo�uté.

Naopak ve�mi úspešné bolo pripomienkovanie Stratégie výskumu vývoja a inovácií SR. Realizácia tohto materiálu mô�e prinies� pre slovenskú vedu a výskum novú nádej. Uplynulý rok bol �ia� poznamenaný aj prehlbujúcou sa krízou pri spracovaní priemyselných odpadov, ktoré len pre zaujímavos� tvoria a� 80% všetkých odpadov na Slovensku (iba 20% odpadov pochádza z domácností). Predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu na problém opakovanie poukazovali, aj napriek tomu sa Slovensko stále vz�a�uje od „zelenej cesty“. Dôvodom sú prakticky neexistujúce spracovate�ské kapacity odpadu v našej krajine.

Výzvy na rok 2023

Medzi podstatné výzvy bude na�alej patri� pokra�ovanie v zelenej transformácii Slovenska, a to nie iba z poh�adu cestnej dopravy, ale aj výroby. Okrem toho bude celá európska ekonomika �eli� rizikám, medzi ktoré bude patri� neistota v oblasti cien a dostupnosti energií, pretrvávajúci nedostatok niektorých dielov, ale aj hroziaca kríza. „V tomto prostredí, bude dôle�itejšie, ako kedyko�vek pred tým to, ako sa Slovensko k podpore priemyslu postaví. Automobilový priemysel je motorom slovenskej ekonomiky a jeho otras pocíti ka�dý z nás. Okrem toho intenzívne plní štátnu pokladnicu, na to nesmieme zabúda�,“ upozor�uje Alexander Matušek.

Významnou pomocou by bolo zní�enie da�ovo-odvodového za�a�enia niektorých príspevkov zamestnancom, napríklad na stravovanie, dopravu, ubytovanie, alebo na 13. a 14. platy. Takýto krok by znamenal viac reálnych pe�azí pre �udí. Tento návrh je dôle�itý aj preto, lebo v roku 2023 bude na�alej pretrváva� komplikovaná situácia s dostatkom pracovnej sily. „Situácia s dostupnou pracovnou silou stále nie je optimálna. Budeme vy�adova� viaceré zmeny v oblasti migra�nej politiky, ktoré nám pomô�u získa� do našich výrob dostatok pracovníkov z tretích krajín. Za dôle�ité pova�ujem zdôrazni� skuto�nos�, �e títo zamestnanci sú pre firmy výrazne drahší ako Slováci. Sú však jedinou mo�nos�ou pre zabezpe�enie plynulej výroby,“ komentoval situáciu Alexander Matušek.

V roku 2023 nesmieme zabudnú� tie� na vzdelávanie novej generácie, ktoré musí reflektova� na prichádzajúcu zelenú transformáciu priemyslu, ale tie� celo�ivotné vzdelávanie. Je demografickým faktom, �e populácia Slovenska starne, �udia pracujú dlhšie a zamestnancov je potrebné neustále preško�ova� a rekvalifikova�. Podstatné však je, aby rekvalifikácie reflektovali verifikované potreby trhu práce. Okrem u� spomínaného na�alej pokra�uje trend nedostato�nej podpory registrácií nízko-emisných vozidiel. To vyvoláva obavy, �i Slovensko bude schopné splni� ciele, ktoré si spolu s ostatnými �lenskými štátmi EÚ stanovilo.

V�aka prostriedkom alokovaným v Pláne Obnovy a Odolnosti sa nám plán do roku 2025 mô�e podari� splni�. Avšak do roku 2030 budeme musie� absolútny po�et nabíjacích staníc zvýši� na štvornásobok sú�asného stavu. Medzi ve�ké výzvy budúceho obdobia patrí aj štandardizácia legislatívneho procesu, nako�ko v uplynulých rokoch bol opakovanie a neoprávnene vyu�ívaný skrátený legislatívny proces, prípadne boli zákony predkladané cez poslancov priamo do parlamentu, bez mo�nosti diskusie �i zapojenia odbornej verejnosti do procesu.

Registrácia vozidiel

V roku 2022 sme na Slovensku zaregistrovali 90 074 vozidiel, �o je medziro�ný nárast o 3,1%. V kategórii nových osobných vozidiel M 1 dosiahli registrácie po�et 78 841 vozidiel, �ím medziro�ne vzrástli o 4,15%. Nedarilo sa naopak �ahkým ú�itkovým vozidlám, ktoré s medziro�ným poklesom o takmer 7% odzrkad�ujú �ivnostenský a podnikate�ský „apetít“ na Slovensku. Celkový po�et vozidiel v kategórii N1 bol 7 679. Kategória nákladných vozidiel (N2 a N3) skon�ila medziro�ne s pozitívnym rastom o plus 10%, s celkovým po�tom 3 160 vozidiel. Naopak, autobusy kategórie M2 a M3 skon�ili s prepadom o 25,5%, s celkovým po�tom 394 vozidiel.

Segmenty kategórie M1 opätovne zaznamenali rast pri vozidlách SUV (+4,0%), pokles v segmente malých a kompaktných vozidiel (-4,3%). Registrácie osobných vozidiel pre právnické a fyzické osoby zaznamenali medziro�ný rast. Trochu vä�šiu dynamiku dosiahol záujem zo strany fyzických osôb. Pri individuálnom dovoze vozidiel M1 sa celkový po�et zní�il o 458 vozidiel, ale vozidlá staršie ako 5 rokov vzrástli o 3,1%, teda celkovo o 1 150. Tu je treba však upozorni�, �e takéto vozidlá sú postupne vylu�ované z premávky vo významných európskych mestách a pribúdajú obmedzenia pre ich vyu�ívanie. Bez-emisné a nízko-emisné vozidlá, ktoré vyu�ívajú nabíjaciu infraštruktúru (BEV a PHEV) zaznamenali medziro�ný nárast o 0,8% (+675 vozidiel). S výsledkom v kategórii bez-emisných a nízko-emisných vozidiel vo výške 3,7% �ia� patrí Slovensko na posledné prie�ky v EÚ.

„V situácii, kde vláda SR ani príslušné rezortné ministerstvá neprejavili reálny záujem o podporu prechodu na nízko a bez-emisnú dopravu, vítame zmenu logiky pri registra�ných poplatkoch a ich napojenie na emisný štandard. Podmienky na Slovensku tak náš parlament nastavil bli�šie k Európskym štandardom bez-emisných a nízko-emisných vozidiel, ku ktorým sa verbálne hlásia v Bruseli aj naši politici,“ uzavrel hodnotenie aktuálneho vývoja vozidlového parku na Slovensku Pavol Prepiak, výkonný viceprezident a predseda Divízie dovozcov automobilov ZAP SR.