NATUR-PACK na 21. ro�n�ku konference Packaging Waste and Sustainability Forum 2014 - 1.��st

Konferencia sa zameriava hlavne na obalovú legislatívu v Európe, na nové stratégie a iniciatívy jednotlivých štátov i samotných spolo�ností v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR), udr�ate�ného rastu �i efektívneho vyu�ívania zdrojov. Tento rok sa niesol v znamení sumarizácii, predpokladaných zmien a o�akávaní. Obidva dni konferencie boli nabité informáciami a prezentujúci boli konfrontovaní aj (nie v�dy príjemnými) otázkami z publika. Nako�ko nám konferencia poskytla mnoho zaujímavých informácii, rozhodli sme sa Vám ich poskytnú� po �astiach. Prvá �as� je zameraná na európsku obalovú legislatívu.

Európska Komisia v roku 2013

Prácu Európskej Komisie v roku 2013 nám predstavila Marianne Muller z DG Environment. Európska komisia sa v tomto roku zamerala na „fitness check“ piatich najstarších európskych smerníc (smernice zaoberajúce sa odpadovými vodami, PCB/PCT, automobilmi, batériami a obalmi), na revíziu cie�ov smernice o odpadoch, o obaloch a o skládkach, stratégiu nakladania s plastovým odpadom a plastovými nákupnými taškami.

„Fitness check“

„Fitness check“ pre smernicu EPaR 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov pozostávala zo spracovania a vyhodnocovania externých dokumentov ako štúdie, správy, výskumy �i konzultácie. V máji 2014 by mal by� na základe tejto kontroly vydaný „Commission Staff Working Paper“, ktorý by mal slú�i� ako podklad pre legislatívne rozhodnutia. „Fitness check“ sa zamerala na efektívnos� z poh�adu plnenia cie�ov a z poh�adu analýz nákladov a výnosov, na zosúladenie s ostatnými smernicami ako aj na relevantnos� danej smernice.

Revízia cie�ov

Revízia cie�ov obalovej smernice pozostávala z online konzultácii v priebehu roku 2013. Do týchto konzultácii sa mohli zapoji� podniky, mimovládne organizácie, ob�ania, ako aj ostatné zainteresované strany. Zo Slovenska sa zapojila jedna organizácia a dvaja ob�ania. V prvej polovici 2014 by mala by� publikovaná štúdia posudzovania vplyvov na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty spolu s návrhom Komisie, ktorý bude slú�i� ako podklad pri tvorbe legislatívy. Medzi oblasti ku ktorým sa bolo mo�né vyjadri� patrili otázky týkajúce sa zvýšenia cie�ov pre recykláciu, ur�enia materiálov ktoré budú spada� pod danú legislatívu, �i potreby rozde�ovania medzi spotrebite�skými a priemyselnými obalmi. Z konzultácii vyvstala potreba zlepši� monitorovanie a overovanie údajov zasielaných za jednotlivé �lenské štáty ako aj štandardizácia metodológie výpo�tu miery recyklácie odpadov z obalov.

Stratégia nakladania s plastovým odpadom

Komisia sa rozhodla pracova� na stratégii nakladania s plastovým odpadom, nako�ko plast je od za�iatku 20-teho storo�ia najpou�ívanejším materiálom, jeho zvyšky spôsobujú masívne zne�istenie morí a oceánov a pribli�ne 50 % plastového odpadu v EÚ sa stále zneškod�uje skládkovaním. Nevyu�ívanie plastového odpadu pova�uje komisia za mrhanie energiou, peniazmi a v neposlednom rade aj prírodnými zdrojmi. Aj k tejto problematike bola mo�nos� vyjadri� svoj názor v online konzultáciách v priebehu minulého roku. Výstupný dokument by mal slú�i� ako podklad pri tvorbe týkajúcej sa legislatívy.

Stratégia nakladania s plastovými nákupnými taškami

Viac ako 8 biliónov plastových tašiek bolo v roku 2010 vyhodených v rámci celej EÚ. Z toho priemerne na jedného obyvate�a EÚ pripadalo pou�itie 198 tašiek, z �oho a� 89 % tvorili jednorazové plastové tašky. Aj z tohto dôvodu sa komisia rozhodla venova� aj tejto problematike. Do verejnej konzultácie v roku 2011 sa zapojilo viac ako 15 000 respondentov. V novembri 2013 Komisia prijala legislatívny návrh na zní�enie pou�ívania plastových tašiek v EÚ. Hlavným cie�om je vysporiada� sa so zne�istením morí a oceánov. Hlavné zameranie je na prevenciu, ako na prvý stupe� odpadovej hierarchie. Návrh sa vz�ahuje na všetky plastové tašky pod 50 mikrónov. Jednotlivé �lenské štáty budú musie� prija� opatrenia pozostávajúce napríklad z národných cie�ov na zní�enie pou�ívania plastových tašiek, ekonomických nástrojov �i obmedzeniami na trhu. Všetky opatrenia bude schva�ova� Komisia. Predpokladá sa, �e ku koncu roku 2014 by mala by� k tejto problematike prijatá smernica.

Ako je vidie�, komisia má za sebou mno�stvo odvedenej práce, ktorej výsledky by mali by� predstavené verejnosti v priebehu tohto roku. Neostáva nám ni� iné, len po�ka� ako sa jednotlivé zistenia pretavia do európskej i našej legislatívy.

EUROPEN – The European Organization for Packaging and the Environment

Virginia Janssens, generálna riadite�ka Európskej organizácie pre obaly a �ivotné prostredie (EUROPEN) prezentovala ciele zdru�enia týkajúce sa zlepšenia environmentálneho vplyvu obalov a balených výrobkov zalo�ených na princípe „�ivotného cyklu“ obalov, zabezpe�enia vo�ného pohybu obalov a balených výrobkov v rámci celej Európy, �i podpory harmonizácie európskych a národných obalových legislatív. �lenmi zdru�enia sú dodávatelia materiálov, výrobcovia obalov, povinné osoby ako aj národné asociácie. Pod�a zdru�enia je dôle�ité neodde�ova� obaly a balené výrobky jeden od druhého, ale rieši� ich ako celok, hlavne v prípade potravín a nápojov.

Toto európske zdru�enie vydalo na za�iatku roku publikáciu zaoberajúcu sa štatistikami obalov a odpadov z obalov pre roky 1998 a� 2011. V publikácii sa porovnávali nie len rozdielne dosiahnuté ciele pre recykláciu v „starších“ a „novších“ �lenských štátoch EÚ, ale taktie� sa zameralo aj na porovnanie sú�asne platných cie�ov v obalovej smernice vo�i aktuálne dosiahnutým cie�om a cie�om navrhovaných na základe verejných konzultácii z roku 2013. Všetky sledované obalové materiály (papier, kovy, sklo, drevo, plasty) presiahli smernicou stanovené ciele pre recykláciu. Navrhované ciele vyplývajúce z konzultácii by mohli by� reálne dosiahnute�né pre papier, kovy i sklo. Avšak pre drevo a plasty bude navrhované ciele problematické dosiahnu�, nako�ko návrhy sú stanovené takmer dvojnásobne v porovnaní so sú�asne dosiahnutou mierou recyklácie.

EUROPEN po�aduje, aby bola obalová smernica primeranou a efektívnou legislatívnou základ�ou pre zhodnocovanie všetkých odpadov z obalov, aby sa zabezpe�ila jej plná implementácia vo všetkých �lenských štátoch, aby sa ur�ili také ciele recyklácie, ktoré sú reálne dosiahnute�né a berú do úvahy rôzne úrovne a mo�nosti odpadového hospodárstva jednotlivých �lenských štátov. Dôle�itým krokom je aj zosúladenie metodológie výpo�tu cie�ov pre recykláciu a ich ohlasovanie, ako aj jednotlivé definície dôle�itých pojmov, nako�ko rôzne aplikácie EPR v jednotlivých �lenských štátoch spôsobujú nezrovnalosti, rozdielnosti a nemo�nos� porovnania na európskej úrovni. Pod�a EUROPEN by subjekty spadajúce pod EPR mali ma� plnú alebo �iasto�nú finan�nú a organiza�nú zodpovednos� za separovaný zber, triedenie a recykláciu/zhodnotenie odpadov z obalov, povinnosti by sa mali plni� individuálne alebo prostredníctvom organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) a národné ciele by sa mali dosahova� v spolupráci s obcami a štátmi. Niektorí �lenovia EUROPEN si zaviedli základné po�iadavky z obalovej smernice aj do svojich biznis plánov, �i u� z dôvodu finan�ného, environmentálneho alebo proklientského.

Municipal Waste Europe

Názory k fungovaniu EPR prezentovala aj Vanya Veras, generálna tajomní�ka asociácie Municipal Waste Europe, ktorá zastupuje obce v ich povinnostiach v odpadovom hospodárstve. Pod�a jej názoru by mali by� základné po�iadavky pre EPR definované na európskej úrovni a základné po�iadavky pre OZV na národnej úrovni, nako�ko OZV sú nástrojom na implementáciu EPR. Taktie� sú za jednotnú metódu výpo�tu cie�ov pre recykláciu a zastávajú názor, �e všetky �lánky v re�azci musia spolupracova� a navzájom komunikova�, aby bolo mo�né navrhnú� fungujúci systém. Taktie� nepodporujú zavedenie cie�ov pre prevenciu, nako�ko nie je doposia� vymyslený spôsob ich výpo�tu, �o je výsledkom obtia�neho merania preventívnych opatrení.

K problematike obalovej legislatívy na európskej úrovni zaznelo ve�a podnetných názorov, �i u� od prezentujúcich alebo od publika samotného. Od tejto tématiky sa odvíjali aj �alšie príspevky týkajúce sa aplikácie EPR v niektorých �lenských štátoch, ktoré Vám prinesieme v druhej �asti tohto �lánku.

www.naturpack.sk