LEADER press s.r.o. uspo��dal konferenci s n�zvem Automatizace proces� v obr�b�n�

Nástrojom na odstránenie efektu rozvárajúcich sa no�níc v tejto oblasti je automatizácia obrábacích procesov. O tom, ako mô�u výrobné podniky vyu�i� vo svoj prospech automatiza�né technológie, robotiku, �i digitalizáciu a tie� o tom, aké benefity im to prinesie, sa hovorilo na nedávnej konferencii „Automatizácia procesov v obrábaní“. Konferenciu usporiadala spolo�nos� LEADER press, s.r.o., - vydavate� �asopisu ai magazine – spolu so svojimi odbornými partnermi 10. mája vo Village resort Hanuliak v Belej.

Pribli�ne 110 odborníkov zo Slovenska, �eska i Nemecka si do príjemného prostredia Jánošíkovho kraja prišlo vymeni� svoje skúsenosti, nadviaza� nové kontakty, alebo len jednoducho na�erpa� inšpiráciu do �alšej práce.

Ako pri otvorení konferencie uviedla konate�ka spolo�nosti LEADER press, s.r.o. a zárove� šéfredaktorka �asopisu ai magazine Eva Ertlová, k usporiadaniu podujatia viedli vydavate�stvo tri hlavné dôvody. „Automatizácia, robotizácia, digitalizácia, �i ak chceme Priemysel 4.0, sú �ivou odbornou témou, ktorá hýbe výrobnou praxou, preto je takto zamerané podujatie nanajvýš aktuálne.“ Druhým dôvodom je skuto�nos�,  �e vydavate�stvo LEADER press oslavuje 10. výro�ie svojho zalo�enia a vydávania �asopisu ai magazine – �asopisu o automobilovom priemysle, strojárstve a ekonomike. „V marci 2008 vyšlo nulté vydanie �asopisu ai magazine, vhupli sme rovnými nohami priamo do krízy. V�aka mnohým z vás, ktorí ste �asopisu verili, podporovali ho a boli presved�ení o �ivotaschopnosti takéhoto projektu, sme to zvládli a dnes si mô�eme poveda�, �e je �asopis úspešne etablovaný,“ hovorí E. Ertlová. Tretím dôvodom, pre�o sa vydavate�stvo LEADER press, s.r.o. rozhodlo zorganizova� odborné konferen�né podujatie, je vla�ajšia ve�mi pozitívna odozva na konferenciu Robotika vo výrobnej praxi malých a stredných podnikov, ktorú LEADER press usporiadal spolu s vydavate�stvom HMH, s.r.o. – vydavate�om �asopisu ATP Journal.

Trendy, patenty, história aj budúcnos�

Prvým príspevkom konferenciu otvoril Pavol Zeman z RCMT (Research Center of Manufacturing Technology), ktoré je odborným ústavom �VUT (Fakulta strojní) v Prahe. Len pribli�ne 10 percent aktivít RCMT sa dotýka vzdelávania, zvyšných 90 percent predstavuje reálna praktická spolupráca s firmami pri riešení konkrétnych výrobných problémov a spolo�ných projektov. Partnermi centra sú výrobcovia obrábacích strojov, výrobcovia komponentov, producenti nástrojov a tie� výrobné obrábacie firmy – u�ívatelia strojov a nástrojov.
Centrum má s problematikou obrábania dlhodobé skúsenosti na medzinárodnej úrovni a, ako hovorí Pavol Zeman, hovori� o aktuálnych trendoch v obrábaní, znamená vníma� po�iadavky trhu. „Trendy v obrábaní vychádzajú z po�iadaviek na hotové výrobky. Musíme sa pozera� na dielce, ktoré sú výsledkom obrábacieho procesu, a tie sú ve�mi špecifické, napríklad svojím materiálovým zlo�ením s dôrazom na nové hi-tech materiály s unikátnymi vlastnos�ami. Sú�asné obrobky sú tie� tvarovo a rozmerovo mimoriadne komplexné, rastú nároky na ich presnos�, kvalitu a integritu povrchu, ale aj na dosahovanie vyšších objemov produkcie za jednotku �asu. A, samozrejme, ka�dý kto nie�o vyrába, sa usiluje o �o najlepšiu výrobnú mar�u, teda musí pracova� s nízkymi výrobnými nákladmi.“ Dop��a, �e inova�ný proces v oblasti obrábania zahrnuje okrem samotnej automatizácie aj vyu�itie nekonven�ných technológií, náhradu a zdru�ovanie jednotlivých obrábacích operácií, optimalizáciu rezných podmienok a nové obrábacie stratégie, ale aj inovácie v oblasti nástrojov a výrobných strojov.

S inováciami výrobných procesov (i v oblasti obrábania) úzko súvisí problematika ochrany duševného vlastníctva. Profesor �ubomír Šooš, ktorý je dekanom Strojníckej fakulty STU v Bratislave a zárove� viceprezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu a Zväzu automobilového priemyslu SR, má s tematikou predovšetkým patentovej ochrany bohaté vlastné skúsenosti, preto svoj prezenta�ný �as vyu�il na priblí�enie problematiky ú�astníkom konferencie.

Pod�a štatistík Európskeho patentového úradu za rok 2017 sú rozdiely v po�te podaných patentov medzi jednotlivými krajinami sveta priepastné. Zatia� �o Švaj�iarsko podalo vlani 780 prihlášok patentov a Fínsko 387 prihlášok patentov na milión obyvate�ov, Ve�ká Británia podala 82 prihlášok, Nemecko 31, �esko 9,3  a Slovensko len 3,3 prihlášok patentov na jeden  milión obyvate�ov.

Dôvodom je okrem iných skuto�ností aj finan�ná náro�nos�. „Len podanie PCT prihlášky, ktorá zaru�uje pôvodcovstvo vašej myšlienky stojí okolo 18 – 19 tisíc eur. Táto prihláška pritom ešte nezaru�uje patentovú ochranu. V ka�dom štáte, kde chcete svoj patent chráni�, musíte zaplati� patentovú ochranu osobitne, �o je na ka�dú krajinu 2 500 a� 3 000 eur. Máme napríklad patent na odlievanú karosériu s originálnym riešením zámkov, kde skladáme karosériu auta z dvanástich základných celkov. Diskutovali sme o tom, v ktorých štátoch ju dáme chráni�. Darmo sme si vybrali 26 krajín s najvä�šími výrobcami automobilov, to nám nepomô�e, preto�e ke� si vezmeme napríklad Francúzsko, dá si to vyrába� do Rumunska, a tam u� nemáme ochranu,“ hovorí �. Šooš. O to vä�šie prekvapenie vyvoláva poznanie, �e Európska únia tento problém vyriešila, na Slovensku sa však nedostal do praxe, �o výrobcom a inovátorom nesmierne s�a�uje ich postavenie „Všetci �asneme nad tým, �e pred tromi rokmi prijala EÚ tzv. Európsky patentový súd, ktorý mal rieši� tento problém. Aby ste nemuseli podáva� európsku prihlášku ako PCT prihlášku a potom ju patentovo chráni� v ka�dom štáte, sta�ilo by ju poda� len raz a v rámci Európskeho patentového súdu by bola zaru�ená patentová ochrana v rámci celej EÚ. Slovenská republika síce deklarovala prijatie Európskeho patentového súdu, ale dodnes k tomu nedošlo. Za zväzy aj Asociáciu priemyslových zväzov na to tla�íme, �ia�, na Slovensku je to tak,“ dodáva �. Šooš.

Do popolud�ajšieho programu zaradili organizátori konferencie prezenta�ný príspevok Jána Lešinského „Automobilový priemysel v podmienkach akcelerácie uplat�ovania inovácií“. Profesor Lešinský je mimoriadne zdatným re�níkom, ktorý sa v príspevku pútavým spôsobom venoval vývoju strojárskej výroby v posledných desa�ro�iach, problematike výroby automobilov, obmedzeným zdrojom kritických surovín, alternatívnym pohonom, mestskej mobilite, dodávate�skému re�azcu v segmente automotive, robotike, elektronickej bezpe�nosti automobilov, ale aj širším spolo�ensko-politickým súvislostiam. Odznelo mno�stvo zaujímavých myšlienok, porovnaní i objasnenia súvislostí.

„O neuverite�nom pokroku v automobilovom priemysle vypovedá fakt, �e zatia� �o Ford vyrobil v za�iatkoch výroby automobilov dve autá za rok, dnes majú závody, ktoré sú na Slovensku, pre jednoduché hromadne vyrobené autá výrobné takty 50 sekúnd, pre luxusnejšie autá majú trojminútové takty, ale u� sa kreslia linky, ktoré majú 15 sekundový takt,“ hovorí J. Lešinský.

V súvislosti s nastupujúcou štvrtou priemyselnou revolúciou pripomína, �e práve strojárstvo je k�ú�ový priemyselný segment. „Strojárstvo je iniciátor revolu�ných zmien, vynucuje si zmeny, lebo vie, �e nikto iný to za neho neurobí.“ Na margo slovenského strojárstva zdôraz�uje, �e sa máme �ím pochváli�. „Od roku 1993, kedy sme klesli na dno a najvä�ším �íslom bola len nezamestnanos�, sme sa dostali do ve�mi dobrých �ísel v�aka tomu, �e predchádzajúca generácia strojárov mala zru�nosti v zbrojárskom priemysle a vedela sa preorientova� na moderný automobilový priemysel, ktorý je vo všetkých  priemyselných štátoch pokra�ovate�om vojenskej techniky,“ vysvet�uje a dodáva, �e automobilový priemysel má na Slovensku budúcnos�, v�aka tomu, �e tu vyrástli automobilky dosahujúce ve�mi vysokú efektívnos� výroby v porovnaní s ich staršími závodmi v západnej Európe.

Záver konferencie spestrila tombola o hodnotné ceny od partnerov podujatia. Mana�ér Village  resort Hanuliak Andrej Oravec, šéfredaktorka ai magazine Eva Ertlová (uprostred), Vlasta Rafajová – redaktorka

Za spoluprácu a podporu konferencie �akujeme:

generálnemu partnerovi:
Misan Slovakia

hlavným partnerom:
DMG MORI, KUKA, FANUC, SCHUNK Intec, MCS – Mitsubishi Materials, Yamazaki Mazak, technology-support

partnerom:
Sandvik Coromant, Walter Slovakia, MCAE Systems, Mitutoyo, Village resort Hanuliak, SARIO

odborným partnerom:
Svaz strojírenské technologie, Zväz strojárskeho priemyslu SR, Zväz automobilového priemyslu SR

mediálnym partnerom:
ATP Journal, PlasticPortal.eu, PrePriemysel.sk