Konference spole�nosti UNIPLAST BRNO - Formy, stroje a materi�ly

Ing. Aleš Hlavi�ka zo spolo�nosti Radka International s.r.o. priniesol komplexný pohla� na spotrebu plastov v celosvetovom meradle. Ve�mi podrobne v �íslach a grafoch ukázal, aké sú trendy spotreby jednotlivých typov plastov a aké sú o�akávania v najbli�ších rokoch.

PP zaznamenáva najvä�ší progres v pou�ívaní, naopak spotreba PC výrazne klesla, �o súvisí hlavne so zastavením produkcie CD nosi�ov.

Do budúcna sa má zni�ova� spotreba primárnych materiálov a zvyšova� spotreba recyklátu. Tak�e sa predpokladá pokles v  spotrebe plastov v EÚ. Rezervy sú v starých technologických zariadeniach zriedka i 28 ro�ných, ktoré bude nevyhnutné modernizova�.

Ing. Aleš Hlavi�ka sa venoval i rozsiahlej mediálnej kampani proti pou�ívaniu plastov. Podotkol, �e odborná plastikárska obec zaspala a mala v tejto súvislosti robi� viac na ich obranu. V dnešnej dobe toti� nemáme �iadny ekvivalent za plasty a je potrebné pochopi� ich nenahradite�nú úlohu a nájs� spôsob vhodného nakladania s plastami na všetkých úrovniach. „Recykláciu je treba rozlišova� na Post industrial a Post consumer. Kým recyklácia post industrial funguje na 100%, tak post consumer tj. recyklácia plastov po pou�ití kone�ným u�ívate�om -  konzumentom nefunguje takmer vôbec. Týka sa to teraz zberu PET fliaš a fólie. Zostáva otázka do budúcnosti ako to zlepši�.“

Prednášky sa týkali celého spektra procesov, technológií a materiálov. Všetky reflektovali najhorúcejšie témy týchto dní ako je cirkulárna ekonomika, Smart industry 4.0 a recyklácia ako budúcnos� plastov.

Spolo�nos� ARBURG spol. s.r.o. predstavila víziu smart strojov a smart výroby. „Konektivita a dátové rozhranie pou�ívané v sú�asnosti nebude posta�ova� na prenos takého ve�kého mno�stva dát. Preto sa formulujú nové štandardy, ktoré by ur�ite mala sledova� ka�dá spolo�nos�, ktorá chce dr�a� krok s Industry 4.0, “ podotkol Ing. Daniel Orel, Ph.D.  

Hovorilo sa aj o plastikárskej výrobe a jej dopade na �ivotné prostredie. „Je potrebné rozlišova� uhlíkovú stopu výroby samotného vstrekolisu a uhlíkovú stopu procesu spracovania plastov. Kým tá prvá svojimi emisiami a ekvivalentom CO2 neza�a�uje tak výrazne �ivotné prostredie, o tej druhej sa to poveda� nedá. Po�as �ivotného cyklu zhruba 18 rokov, vyprodukuje proces spracovania plastov obrovské mno�stvo CO2. A preto do budúcna bude celková uhlíková stopa vstrekolisu jedným z rozhodujúcich kritérií pri výbere spracovate�skej technológie, “ povedal Ing. Daniel Orel, Ph.D.

Spolo�nos� ZÁLESÍ a.s. – ROBOTICS sa zamerala na zhodnotenie ekonomickej návratnosti investície do automatizovaného pracoviska. Automatizácia pri montá�i plastových dielov doká�e nahradi� pracovnú silu troch, štyroch a niekedy a� ôsmych �udí v jednom pracovnom cykle. Pracovná sila bude, ale potrebná v�dy. Je však dôle�ité zamestnancov vzdeláva�. „Vzdelaný zamestnanec, ktorého práca baví je pre ka�dú firmu to najlepšie, “ povedal Ing. Petr Kozelek.

Petr Šimon z firmy Piovan zaujal prednáškou efektívneho zhodnotenia spotreby chladu pri výrobe plastových dielov. „Pri rozširovaní výroby alebo ak skon�il �ivotný cyklus vášho sú�asného kompresorového chladi�a, je na mieste zvá�i� pou�itie nových technológií, ktoré zni�ujú uhlíkovú stopu a zárove� šetria peniaze firmám. Atmosférický chladi� Freecooling mô�e by� tou správnou vo�bou.“

Budúcnos� patrí i novej generácii plastov. 

PP kompaundy, ktoré nahrádzajú PA GF predstavil Ing. Radek Zýka zo spolo�nosti Albis s.r.o. Rada ALtechNXT PP nahrádza PA GF30, ponúka úsporu energie aj jednoduchšie spracovanie. Uplatnenie má hlavne v automotive, �i u� pod kapotou alebo v interiéri.

Konferencia sa venovala aj otázke toho, �i sú eko materiály budúcnos�ou. Ekologický aspekt je dôle�itý a v krátkom �ase bude sú�as�ou imid�u ka�dej firmy. „Je však potrebné zvá�i� vhodnos� pou�itia, nároky na výrobok ako estetické tak mechanické a v neposlednom rade cenu, “ zdôraznil Ing. Radek Zýka.

Ekológia je v programe EÚ. Do roku 2025 sa má 10 miliónov ton plastov recyklova� a 25% výroby z plastu má by� z recyklátu. „Naplnenie týchto odvá�nych cie�ov bude mo�né iba pri pou�ití nových progresívnych materiálov ako i zásadných zmenách v technológii spracovania plastov. Jednou z mo�ností je pou�itie tzv. sendvi�ového vstrekovania, ktoré znamená, �e je nový materiál na povrchu a recyklát vo vnútri, “ povedal Ing. Jaroslav Novák, CSc. zo spolo�nosti ARBURG spol. s.r.o.

Prednášky na konferencii kon�ili �ivou diskusiou prítomných ú�astníkov. Konferencia naplnila o�akávania, ú�astníci sa obohatili nielen o nové vedomosti, ale získali aj nové kontakty.