Juraj Majersk�, Wittmann Battenfeld: Kam sm��uje plastik��sk� pr�mysl?

Je dobré, �e sa tieto obrázky a správy dostali von. Mne, ako plastikárovi sa rozhodne nepá�ia a budem sa sna�i� aj svojou troškou prispie�, aby sa situácia zmenila.

Úlohou nás, plastikárov je však momentálne presved�i� zbytok sveta, �e plasty nie sú zlé. Nie, skuto�ne nie sú zlé. Zlá je iba manipulácia s nimi po skon�ení ich �ivotnosti. Nemenej dôle�itá je ale aj fáza vývoja plastových dielov, ktorá by mala podporova� následnú recykláciu. To, �o je aktuálne najvidite�nejšie, je bezoh�adné vyhadzovanie plastov na skládky, do prírody, ich nezmyselné vyu�ívanie, balenie ka�dej zbyto�nosti, zlo�itá recyklácia, �i ich divoké spa�ovanie v rozvojových krajinách.

Nikto z nás sa nemô�e tvári�, �e sa ho to netýka. Tie plasty, ktoré spa�ujú v Ázii, �i v Afrike, rovnako ako tie, ktoré sa dostávajú do riek a následne morí a oceánov, sú �astokrát aj od nás. Ak si spomeniete, �ína zastavila dovoz odpadov z plastov z Európy k 31. 12. 2017. Dovtedy ve�a z nás plastový odpad neriešilo. A� v tom momente nastalo zdesenie, �o bude Európa s vlastným plastovým odpadom robi�. A to zdesenie trvá dodnes. Niektoré rozvojové krajiny ešte plasty odoberajú, no je len otázkou �asu, dokedy. Toto zdesenie však treba vyu�i� a obráti� ho v náš prospech tým, �e plasty budeme recyklova� a hospodárne vyu�íva�.

Mlyn�ek na drvenie plastu

Momentálne neexistuje jednotný smer, ktorým sa plastikársky priemysel oh�adom recyklácie, �i biodegradovate�ných plastov vydá. Skôr to vyzerá tak, �e tých smerov bude nieko�ko. Musíme po�íta� s tým, �e „konven�né“ plasty tu s nami ešte zopár rokov pobudnú. Bioplasty sú u� realitou a pomaly sa za�ínajú dostáva� do be�ného �ivota, no aj tie majú svoje úskalia. Ako prvé je nutné rozlišova� termíny, preto�e bioplast je pojem široký, nie v�dy znamená to, �o si pod ním �udia predstavujú a �astokrát je rovnako „zlý“, ako plast „konven�ný“.

Najlepšou kategóriou „bioplastov“ sú tie biodegradovate�né, vyrobené z obnovite�ných zdrojov. Tie však takisto zatia� „spásu“ neprinesú, preto�e na ich výrobu a náhradu plastov vyrobených z neobnovite�ných zdrojov nemáme absolútne dostatok kapacít, ktoré by tieto plasty vyrábali a v nasledujúcich rokoch to ani nevyzerá, �e by kapacity nejak závratne narástli.

Momentálne dopyt po materiáloch na báze PLA (kyselina polymlie�na) prevyšuje ponuku cca 8- násobne. (Zdroj Ing. Aleš Hlavi�ka, spol. RADKA). Aj po raste kapacít, by sme však museli výrazne zvýši� osiatu plochu, preto�e bez kukurice by sme nemali �ím k�mi� hospodárske zvieratá, �udí a v USA by nastala druhá vlna prohibície, ke�e by nemali z �oho vyrába� tamojšiu Whisky. Ale riešenie problémov s plastami to je aj ke� iba �iasto�né.

Biodegradovate�ným plastom samozrejme musíme nájs� uplatnenie, respektíve musia by� vyvinuté tak, aby dokázali funkciou a kvalitou nahradi� plasty nedegradovate�né. Je skvelé, �e aj Slovensko má vedcov svetovej úrovne ako prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.z STU Bratislava, ktorý spolu s tímom vyvinul biodegradovate�ný materiál z obnovite�ných zdrojov s názvom Nonoilen. Verím, �e aj v�aka úsiliu pracovníkov Oddelenia plastov, kau�uku a vlákien z Ústavu prírodných a syntetických polymérov  STU v Bratislave sa odvetvie pohne dopredu a tie najkritickejšie – jednorazové obalové plasty budú �oskoro nahradené biodegratovate�nými.

Nejakú dobu to však ešte potrvá, preto�e potravinové obaly neplnia iba funkciu estetickú, ale aj chránia výrobok a predl�ujú jeho �ivotnos�. A na dlhú �ivotnos�, predovšetkým u potravín sme si u� zvykli, nastavili naše procesy (transport, skladovanie, predaj) a stálo by mnoho úsilia, energie a finan�ných prostriedkov, aby sme tieto svoje návyky zmenili. Aj to sa však mô�e sta�. Príkladom sú rozširujúce sa „bezobalové“ obchody. Ur�ite si aj sami spomenieme na �alší príklad a to, ako sme si pár rokov dozadu nevedeli predstavi�, �e by sme nedostali v supermarkete „igelitku“ zadarmo k nákupu. A dnes vä�šina z nás chodí do obchodu s vlastnou taškou, „igelitky“ sú platené a málokto si ich u� kupuje.

Ale spä� k tým „zlým“ / dobrým plastom. Viete si predstavi�, �e by sme teraz nahradili všetky plasty alternatívnymi materiálmi? Zrazu by sme namiesto plastov museli pou�íva� kovy, drevo, papier, �i iné materiály. Len�e energetická náro�nos� spracovania kovov je nieko�konásobne vyššia, ako spracovania plastov. Rovnako na tom je aj drevo, �i papier. Výroba papierovej tašky, ktorú si v obchode kúpite, zanecháva omnoho vyššiu uhlíkovú stopu ako taška plastová. Samozrejme, jej výhodou je, �e sa v prírode rozlo�í (pozor! nemusí sa rozlo�i�, ak sa dostane na skládku komunálneho odpadu!), �o momentálne doká�e len máloktorý plast. Všetko má svoje „pre a proti“ a tu je len malý príklad, ako by to dopadlo, ak by sme sa pokúsili nahradi� obalové plasty alternatívnymi materiálmi:

Hmotnos� alternatívnych obalov by sa zvýšila 3,6 krát
Emisie skleníkových plynov by sa zvýšili 2,7 krát
Spotreba energie by sa zvýšila 2,2 krát
Ve�kos� odpadu by sa zvýšila 1,6 krát
(Zdroj: Michal Babi� z Ústavu makromolekulární chemie AV �R na základe štatistík z www.bpf.co.uk, konferencia Central European Plastics Meeting)

Tie �ísla sú ohromujúce, však? A to je len malý príklad, ko�ko by nás stálo zastavenie výroby plastov v obalovom priemysle. Momentálne na to vôbec nie sme pripravení. U� teraz sa na Slovensku zdvíha vlna nevôle, proti drancovaniu lesov. Viete si predstavi�, �o by v tomto smere nastalo, ak by sme nahradili plastové obaly papierom? Mali by sme tu prinajlepšom púš�. Ve�mi zvláštne by bolo aj nahradi� plastové diely napríklad v automobiloch. Vä�šinu z nich by sme pravdepodobne nahradili pôvodnými, kovovými, �i drevenými.

Bolo by zaujímavé sledova� z �oho by asi bola vyrobená palubná doska auta, z �oho dverná výpl�, strešný podh�ad, �i svetlá. Nárast spotreby takéhoto automobilu, zmena jeho jazdných vlastností, komfortu, ú�itkových vlastností, �i bezpe�nosti by nás posunuli o roky dozadu. Popri tom všetkom by sme museli výrazne navýši� kapacity elektrární, aby sme pokryli zvýšenú spotrebu na výrobu alternatív plastov. A to ešte nespomínam sú�asný trend elektrifikácie automobilov. Dojazd na baterky ešte nie je nijak ve�ký a po zrušení plastov by ešte rapídne klesol.

Budúcnos� sa zdá pod�a predchádzajúcich riadkov pomerne �ierna. Nie je tomu však tak. Základ je, za�a� sa chova� zodpovedne po�as celého �ivotného cyklu plastového, alebo aj iného, problematicky recyklovate�ného materiálu. U� konštrukcia musí bra� do úvahy, �e �ivotnos� výrobku sa jedného d�a skon�í a bude ho treba ekologicky zlikvidova�. Ak na to bude myslie� u� dizajnér a konštruktér, bude to ma� kone�ný spracovate� jednoduchšie.

Pri spracovaní odpadu – jeho recyklácii, regranulácii, �i oby�ajnom drvení a následnom opätovnom spracovaní ušetríme �alšie mno�stvo energie, oproti výrobe nového materiálu. Nemusíme sa obáva�, �e by stroje tieto materiály nevedeli spracova�. Aj ke� ich vlastnosti sú o nie�o horšie, nové vstrekovacie lisy na plasty vieme vybavi� inteligentnými systémami na online úpravu parametrov, ktoré pomô�u zabezpe�i� výslednú kvalitu výrobku. Áno, s najvä�šou pravdepodobnos�ou si budeme musie� zvyknú� na fakt, �e nie všetky výrobky budú také vizuálne krásne, ako doposia�. Postupne bude musie� funkcia a ú�elnos� prevá�i� nad formou. Doteraz šli ruka v ruke, no budeme musie� akceptova� fakt, �e v rámci udr�ate�nosti nebudú všetky plastové výlisky vyzera� tak, ako sme boli zvyknutí.

Ale to je len otázka prístupu a poh�adu. Ur�ite si zvykneme a nakoniec nám to ani nepríde ako nie�o zvláštne. Obdobou tohto prístupu je aj dlhodobé pou�ívanie plastových výrobkov. �astokrát sa stretávame s tým, �e výrobok s jemnou vadou spôsobenou opotrebením, vyhadzujeme. Ak však výlisok plní ú�el, pre�o ho vyhadzova�? �e nie je krásny? Nevadí, jeho vyhodením by sme spôsobili škodu prírode. To je prístup rozumného �loveka k výrobku.

Existuje však aj nieko�ko technológií, ktoré doká�u zní�i� objem, �i hmotnos� pou�itých nových, ale aj recyklovaných plastov, �o je prístup technologický. Výborné sú tzv. sendvi�ové technológie, ktorými doká�e stroj nastreknú� a vyplni� krásny nový materiál, materiálom recyklovaným. Výsledok je taký, �e na povrchu vidíte vizuálne bezchybný plast a po prerezaní zistíte, �e vo vnútri materiálu sa nachádza iný, menej kvalitný.

�alšou technológiou je fyzikálne napenenie plastov plynom, naj�astejšie dusíkom. Zní�i sa ním hmotnos� pou�itého materiálu, no zárove� aj vizuálna kvalita, avšak pri ve�mi nízkych stratách mechanických vlastností. V sú�asnosti sa fyzikálne „nape�ovanie“ pou�íva pri technických dieloch, ktoré bývajú vä�šinou ukryté, no nie je vylú�ené, �e sa za�ne pou�íva� aj pri dieloch vidite�ných. Toto sú technológie, ktoré sú dlhodobo známe a zavedené v praxi (dokonca sa dajú aj vzájomne kombinova�). Nie sú však vyu�ívané dostato�ne, preto�e sú drahé. Existujú ur�ite aj �alšie spôsoby šetrenia materiálov, no tu nie je priestor, aby som ich všetky rozpisoval. V priebehu �asu sa ur�ite objavia �alšie technológie, o ktorých teraz ani netušíme. Základ je, uvedomi� si �o máme k dispozícii aktuálne a za�a� s tým pracova�.

Vo svete sa pou�íva ešte pojem energetické zhodnotenie. Akoko�vek znie názov honosne, jedná sa o spracovanie odpadu v spa�ovni. Výhodou spa�ovne s energetickým zhodnotením je, �e spálením odpadu vzniká vyu�ite�ná energia. Na Slovensku je však takýto postup iba v „plienkach“. Z môjho poh�adu by však spa�ov�a mala by� a� závere�ným riešením pre plastové materiály, ktoré u� �alej nemô�u by� spracované z dôvodu opotrebenia, zne�istenia, �i definitívneho konca �ivotného cyklu materiálu (vä�šina plastov sa dá recyklova� iba nieko�ko krát, potom u� materiál stráca potrebné fyzikálne a chemické vlastnosti).

K výsledku sa však nedopracujeme jedným �lánkom v novinách. Na to je potrebná systematická práca na školách, vo firmách a predovšetkým zo strany štátov, aby vytvoril pre takýto prístup legislatívne podmienky a zvýhod�oval firmy, ktoré doká�u svojim výrobkom zabezpe�i� �o najvä�šiu mieru recyklácie, ekologickej likvidácie a zárove� doká�u šetri� materiál, �i pou�íva� materiály recyklované.  Rovnako je však potrebné, aby sa aj štáty za�ali bráni� dovozu výrobkov, po ktorých im zostane obrovský odpad, preto�e je síce pekné, ak budeme ekologickí v našich podnikoch, no zo zahrani�ia nám sem bude prúdi� mno�stvo odpadu. Vtedy ten efekt bude malý a zárove� výrazne znechutí tých, ktorí budú do celej produkcie a ekologických aktivít zapojení. Jednoduchý nástroj, ako zatla�i� na dodávate�ov zo zahrani�ia, sú clá a dane a predovšetkým ich koordinácia v rámci celej EU.

Aj plastikárska firma Wittmann spolupracuje na vývoji biodegradovate�ného materiálu so spolo�nos�ou ZEROPLAST

Musíme si však da� ve�ký pozor, aby pri zavádzaní ekologických opatrení neprevládli radikálne názory ani na jednej, ani na druhej strane. Obe skupiny musia nájs� kompromis a ís� cestou, ktorá zabezpe�í rozumnú mieru produkcie, s primeraným ekologickým dopadom a s primeranými nákladmi.

A ako iste tušíte, všetky tieto opatrenia zasiahnu pe�a�enky nás, spotrebite�ov. No uvedomme si, �i chceme, aby naše deti v budúcnosti bývali na skládkach a pobehovali medzi horami plastového odpadu, prípadne aby bola na ka�dom rohu spa�ov�a. Ja to nechcem, a Vy?

�lánok bol uverejnený v AI magazne 6/2019.