Ing. Jaroslav Nov�k: M� l�ta s Arburgem (2. ��st)

(pokra�ovanie �lánku zo d�a 24.12.2015)

Za�iatky �innosti Arburgu v �eskoslovensku

Ke� som za�ínal v Arburgu, tak som mal tú výhodu, �e ma �udia na trhu poznali. To znamená, �e ke� som niekde telefonoval, mal som ve�a kontaktov a známych, tak�e som neza�ínal ako sa vraví ako obchodník s vodou, nemusel som klopa� na dvere a predstavova� sa. V�aka tomu, �e som jazdil do firiem, prednášal na konferenciách a pod., som bol medzi plastikármi známy. Napriek tomu, �e firma Arburg mala na trhu novú pozíciu a nikto ich nepoznal, sme sa rýchlo dostali na trh.

Výrobný závod Arburgu bol v Lossburgu od za�iatku spolo�nosti, patrilo to rodine Hehlových. Zo za�iatku som nieko�ko rokov nebol schopný ich nemeckú mentalitu pochopi�, boli pre m�a ve�mi konzervatívni. V tejto oblasti Nemecka, Bádensko-Württembersko, �ijú tzv. Švábi,  ktorí sú superkonzervatívni a rodina Hehlov sú ultra superkonzervatívni a nejaké zmeny a novinky bolo ve�mi �a�ké presadzova�.

Zo za�iatku som tomu nerozumel, ale potom som to akosi pochopil, no ja mám u� bohu�ia� takú povahu,  �e rád robím veci po svojom a nie iba to, �o je mi nariadené, tak som �asto nará�al. Rýchlo som vo firme dostal prezývku Troublemaker :) a s tým som vo vedení �il. Ale v�aka tomu, �e sme boli relatívne úspešní (�eskoslovensko bola druhá krajina vo východnej Európe, v bývalom socialistickom bloku, kde otvárali zastúpenie) sa s nimi dalo �astokrát dohodnú�.

Prvé zastúpenie Arburgu bolo v Po�sku, ale tam to prvé roky z personálnych dôvodov ve�mi nešlo, tak�e sa toho �alšieho zastúpenia obávali. Boli zo za�iatku ve�mi nedôver�iví, ale potom prekvapení, �e my sme šli tak rýchlo nahor. V Arburgu funguje systém, kedy majú riaditelia európskych pobo�iek 2-3 krát ro�ne poradu, kde sa jednotliví riaditelia vyjadrujú k aktuálnej situácii a ke� som bol prvé roky na tých poradách, a po�ul som výsledky kolegov z iných krajín, tak som si v duchu vravel, �e �o tu robím, som tu asi omylom a na tie výsledky sa my nemô�eme nikdy dosta�. No po pár rokoch sme sa dostali do situácie, kedy sme predbehli aj také vyspelé krajiny ako je Francúzsko, Anglicko, Španielsko a v posledných piatich rokoch sme boli v rámci Európy trojkou a v rámci sveta sme sa predbiehali s �ínou o 4. a 5. pozíciu, tak�e sa nemusíme za „�eskoslovensko“ hanbi�.

obr.: Pán Novák na ve�trhu Fakuma 2003 zabraný do �ítania magazínu ARBURG - Today

Expanzia pobo�ky v �eskoslovensku

Tri roky po zalo�ení pobo�ky bolo rozhodnuté, �e si mô�eme postavi� vlastné sídlo v Prahe, pri�om ostatné krajiny �akali aj 10 rokov, �o bolo v našom prípade celkom výnimo�ná situácia. Vedenie Arburgu malo predstavu o tom, ako má vyzera� nová pobo�ka, my sme zase mali vlastnú predstavu. Viedlo to a� ku konfliktu, kedy som abdikoval a rezignoval na pozíciu, ale vyriešilo sa to. S pánom Hehlom sme od tej doby ve�kí priatelia, trúfam si poveda�. Bolo to ve�mi ú�asných a zaujímavých 22 rokov �ivota, ktoré ma nesmierne uspokojovali a bolo zaujímavé, ako sa menil aj prístup Nemcov k nám, a dá sa poveda�, �e sme dnes rešpektovaní a nedávajú nám najavo, �e sme len nejaká druhá liga.

My sme boli z prvých, ktorí sme za�ali aktívnu politiku v oblasti automatizácie a to sami od seba. Roky vo firme Arburg bola taká politika, �e ke� zákazník mimo Nemecka chcel automatizáciu, tak si ju mal objedna� u nich v Nemecku a oni ju mali doda� aj so vstrekovacím strojom. To bola situácia, ktorú sme skúsili a ktorá nakoniec ukázala, �e proste nefunguje v našich podmienkach. Automatizácia je špecifická bran�a, kedy sa pri ekonomickom vyhodnocovaní porovnáva, aké sa dosiahnu úspory a pod. Tam to vychádza ve�mi rozdielne v západnej Európe, kde je vysoká cena práce. V našich podmienkach  je hodinová cena práce v porovnaní s Nemeckom takmer smiešna. Cena výroby automatizácie pre nemeckého zákazníka bola samozrejme rovnaká aj pre �eského alebo slovenského zákazníka. Nemeckému majite�ovi tá kalkulácia vychádzala tak, �e sa mu to za 3 roky vráti, u nás to vychádzalo tak, �e sa to vráti za 15 alebo 18 rokov. Tak�e ja som proti tomu bojoval.

Potom nastala situácia, kedy sme dodali zákazníkovi zo Vsetína automatizáciu, ktorá bola vyrobená v Nemecku. Riadite� firmy pán Václavík prišiel za mnou a povedal, �e by potreboval �alšiu výrobnú linku a �alšiu automatizáciu. Vtedy sme ešte sídlili v Prahe, ja som pozval našich kolegov z Nemecka na jednanie, a prišla tam aj firma, ktorá bola naším subdodávate�om. Povedali sme, �e máme ich automatizáciu a výrobnú linku, má nejaké drobné problémy, ale sme schopní s nimi �i�, a potrebovali by sme druhú automatizáciu za pol roka a o�akávame, �e to pre nich nebude problém a �e bude o nie�o lacnejšia lebo chceme to isté, to znamená, �e u� to nebudú konštruova� a vyrába�. Subdodávate�ská firma z Nemecka povedala, �e sú kapacitne vypredaní, tak�e to nebude za pol roka ale za rok, a nebude to lacnejšie, ale o pä� tisíc drahšie, lebo na tej prvej automatizácii prerobili. Pán Vaclavík vstal a povedal, �e s Arburgom kon�í spoluprácu. Tak�e to bola nepríjemná situácia a ja som potom ešte šiel za pánom Václavíkom s tým, aby po�kal, nerobil unáhlené rozhodnutie a aby mi dal ešte tý�de� �asu.

Behom tý�d�a som obišiel svojich priate�ov, jednými z nich boli �udia z bývalého Elektro-Praga Jablonec, dnešná firma ABB, kde bolo ve�mi silné oddelenie výroby jednoú�elových strojov.  Vedel som,  �e v �asoch, ke� to kúpilo ABB, tak sa urobila reštrukturalizácia a �udia z toho oddelenia odišli a zalo�ili si firmu zameranú na automatizáciu. Povedal som im, �e mám problém, potrebujem urobi� jednu linku, tak �i sa mô�u prís� pozrie� ako vyzerá tá od Nemcov a skopírova� to. Šli sme sa na �u pozrie� spolu, prezreli si to a povedali, �e to urobia, ale nebudú to kopírova� ale spravia to inak. Dohodol som sa s pánom Václavíkom, �e to spravíme lacnejšie, Nemcom som ni� nepovedal a linku som dodal za 5 mesiacov namiesto za 120 tisíc za 70 tisíc korún, a bola lepšia ne� tá nemecká.

Tak�e som prišiel na to, �e sú tu taktie� schopní a chytrí �udia, a �e je treba do automatizácie ís�, predlo�il som to partnerom v Nemecku a narazil som. Preto�e kolegovia z oddelenia automatizácie mali pocit �e tu robíme nejakú partizán�inu, nejakú palácovú revolúciu a �e sme proti nim. Z toho vyplýva, �e s vedúcim tohto oddelenia som mal nieko�ko rokov �a�ké problémy. To hovorím o dobe 12-13 rokov dozadu. Posledných pä� rokov sme ale dávaní za vzor všetkým svetovým pobo�kám Arburgu, riaditelia pobo�iek sú posielaní sem k nám do Brna, aby sa u�ili ako sa má robi� automatizácia.

Dnes dodávame automatizácie aj do Ma�arska, na Slovensku sa automatizácie rozbiehajú a robíme asi 15 automatizácií ro�ne s kolegami subdodávate�mi. Tak�e aj napriek ur�itým nedorozumeniam a problémom sme dospeli k takej tej symbióze a môj záver vo firme bol pre m�a osobne ve�mi príjemný a �a�ko sa mi v Arburgu kon�ilo.

obr.: Slávnostné otvorenie nových priestorov ATC Brno v roku 2015

Pokra�ovanie spolupráce po odchode do penzie

V Arburgu je doteraz nepísaným pravidlom, �e ke� pracovníci na vyšších funkciách dosiahnu vek 65 rokov, automaticky odchádzajú do penzie. Ja som s tým takto po�ítal, takto som sa na to pripravoval, tak�e pred dov�šením mojej 65. som sa opýtal, �i bad�et na rok 2015 mám pripravova� ja alebo ten, kto ho bude plni�. To ich trošku zasko�ilo, trošku zabudli na to, ako �as be�í. Prebehlo krátke obdobie presvied�ania, aby som ešte chví�u pokra�oval, �e pre m�a urobia výnimku a podobne, �e predsa ešte mô�em pracova�. Povedal som, �e výnimky nechcem, �e nástupca je pripravený, tak�e je to zbyto�né. Tak prišli s variantou, aby som pre Arburg pracoval ešte nejakým spôsobom �alej. Ja som povedal, �e som ochotný pracova� pre Arburg, ale nechcem by� zamestnancom, lebo by to nerobilo dobrotu. Som tam od za�iatku, je tam ve�a spolupracovníkov, ktorí so mnou pracujú 15-20 rokov a pracovali so mnou u� aj nieko�ko rokov pred Arburgom, tak�e vedia �o poviem o 5 minút.

Povedal som, �e by to nerobilo dobrotu pre môjho nástupcu, preto�e by sa pravdepodobne stávalo, �e by s niektorými zále�itos�ami za mnou chodili na�alej, pri�om by mi u� rozhodnutia neprislúchali, tak�e to takto nechcem rieši�. Ke� u� nebudem zamestnancom, tak mô�em poveda� „Nehnevajte sa, ale s tým ja ni� nemô�em robi�, to si riešte vo firme, mô�em len poveda� svoj osobný názor.“  Tak�e môj argument pochopili a uzavreli sme dohodu, konkrétne na dva roky. Pokia� im to bude vyhovova� a mne slú�i� zdravie, tak to mô�eme predl�ova� s tým, �e budem externe ako konzultant a poradca pracova� na�alej pre Arburg. Tak sa aj deje a znamená to, �e zais�ujem pre Arburg niektoré školenia. Ke� som mnou potrebujú prediskutova� nejaké technicky náro�nejšie projekty kolegovia z obchodného oddelenia, tak tam slú�im ako kni�nica a ešte taká chodiaca zbierka skúseností.

Môj nástupca Daniel Orel sa na m�a obracia s niektorými zále�itos�ami, ke� si nie je istý, tak�e keby som mal tak všeobecne poveda�, asi na nejakých 30% ešte na�alej pracujem pre Arburg  takým vo�nejším spôsobom. Nikdy som o svojej budúcnosti ve�mi nepremýš�al, preto�e som do posledných chví� vo firme šiel na 100%, tak�e som si predstavu, �o budem robi� a� pôjdem do dôchodku, nevytváral. 

Spätne som si však uvedomil, �e ponuka, ktorú som od Arburgu dostal je pre m�a pozitívna, �e prechod nie je a� taký šokujúci. Uvedomil som si, �e ke� �lovek príde do penzie, tak je to obrazne povedané ako ke� vás vlak zavedie na nejakú stanicu, kde vystúpite, vlak zahúka a ide �alej, perón je prázdny a vy zrazu neviete kam máte ís� a �o máte robi�. To skuto�ne príde v �ivote chlapa, ktorý sa práci venoval na plný úväzok.

obr.: Pán Eugen Hehl, zakladate� ARBURG GmbH, �akuje pánovi Novákovi za dlhoro�nú spoluprácu

V slabej chví�ke som kedysi s�úbil kolegom, �e ešte dopíšem nejaké príru�ky a skriptá, tak�e mo�no aj tomu sa budem venova�. Obecne sa dá poveda�, �e odbornej zahrani�nej literatúry je dos� a do prekladov sa nikto ve�mi nechce púš�a�, lebo im to nikto nezaplatí. Nechcem písa� nejakú kni�ku, skôr viem v�aka skúsenostiam, �o tie firmy trápi.  Dlhé roky som bol v styku s firmami a viem, aké informácie �u�om v lisovniach chýbajú, tak�e skôr ide o to nejak tie vedomosti zhrnú� na papier a prijate�ným spôsobom to �udsky poda�. Ani nie ve�mi teoretickú, ani nie vedeckú, ale skuto�ne praktickú príru�ku, �o znamená vytiahnu� nie�o z literatúry od kamarátov, kto nie�o niekde publikoval a prida� tam našu skúsenos� z Arburgu, tak�e skôr taký kompilát.

Za socializmu som nikdy nemal taký problém ako tí, �o u� o druhej pozerali na hodinky a vraveli si, �e „ešte hodinka a padla.“ Mal som skôr opa�ný problém, �e bolo 17.00 hod a ja by som ešte potreboval to�ko toho urobi�, tak�e po tejto stránke mi môj �ivot vyhovoval. Práca ma bavila a plastikárina je ve�mi zaujímavý odbor, ide tak rýchlo dopredu, �e nikdy nemô�ete poveda�, �e všetko viete, stále sa nie�o mô�ete u�i�. Je potrebné neustále sledova� nové informácie. Teraz zis�ujem, �e som za posledný polrok zvo�nil, ve�a vecí mi ušlo a teraz musím pracne h�ada� v �asopisoch a spätne listova�. Ide naozaj o široký obor.

Zoberte si len pozíciu �loveka vo výrobe, ktorý má dve navlas rovnaké formy, ten istý materiál, ale zaka�dým má iné problémy a iné výsledky. Nikto nemô�e v plastikárine skúsenosti z predošlého výrobku premietnu� do toho nasledujúceho, lebo pri výrobe toho druhého výrobku sú celkom iné podmienky. Poznám lisovne, kde majú 20 strojov, z nich je 10 úplne typovo a ve�kostne rovnakých, a majú rovnaké parametre. A chlapi vo výrobe vravia: „Táto forma nám najlepšie ide na osmi�ke. Ke� to dáme na iný stroj, máme vyššiu zmetkovitos�.“ A nikto nevie pre�o. V ka�dej druhej lisovni vám povedia, �e niektoré formy fungujú lepšie iba na niektorých strojoch. Sta�í, �e jedna mašina stojí na za�iatku chladiaceho okruhu a taká istá stojí na konci chladiaceho okruhu a u� sú tam iné chladiace priemery a výsledok je iný. Tak�e v�dy hovorievam chlapom, �e ke� chceli myslie� na futbal a na diev�atá, tak si vybrali zlý obor :) Ale ak chcete v �ivote robi� prácu, ktorá vás bude bavi�, preto�e stále pred vás bude predklada� nejaké nové úlohy a budete pri tom musie� neustále premýš�a�, tak to ste si vybrali správne. A �i sa nám to pá�i alebo nie, �ijeme v dobe plastovej. To tvrdili odborníci u� okolo roku 1985, kedy výroba plastov z h�adiska objemu na našej planéte prekro�ila výrobu kovov.

1. �as� »