Industry4UM: Rozhoduj�c�m faktorem pr�myslov� transformace je �lov�k, ne technologie

Technologická explózia vo výrobách si vy�aduje naliehavo prehodnoti� vnímanie a fungovanie �loveka – zamestnanca v prostredí inteligentných výrob a stavia nás nekompromisne pred potrebu reagova� na aktuálne po�iadavky trhu. „V súvislosti s Industry 4.0 sú dnes vo svete vidite�né trendy spejúce k vysokej úrovni automatizácie, pri�om je pre mnohých paradoxné, �e to nenarúša zamestnanos�. Menia sa však po�iadavky na pracovnú nápl� zamestnanca, kladie sa dôraz na jeho kvalifikáciu. Firmy sa sústre�ujú na zvyšovanie konkurencieschopnosti nielen cez nízku cenu, ale pridávaním nových hodnôt zákazníkom. Ešte výraznejšie sa presadzuje stratégia by� �o najbli�šie k zákazníkovi,“ skonštatoval Martin Morhá�, �len Industry4UM a predseda predstavenstva SOVA Digital. Zmeny sa �loveka – zamestnanca dotknú bytostne. Oproti dnešnému pracovníkovi, ktorý obsluhuje stroje priamo vo výrobe, prácou na jednom procese v �ase, má manuálne zru�nosti a je špecializovaný na vybrané �innosti, napr. zváranie, obrábanie, pracovník 4.0 u� nepracuje priamo na linke, monitoruje, stará sa o robotov a procesy, simultánne pracuje na viacerých procesoch. Je podporou procesov, ovláda IT prostredie, udr�iava zariadenia a vykonáva štatistické a analytické �innosti.

Martin Morhá�, �len Industry4UM a predseda predstavenstva SOVA Digital

Pod�a celosvetových analýz je dnes v priemysle nainštalovaných 2 mil. priemyselných robotov. Na Slovensku majú najvyššie zastúpenie hlavne vo finaliza�ných továr�ach automobiliek. „Z dlhodobého h�adiska robotizácia a automatizácia prinášajú rast produktivity. S rastom produktivity sa dvíhajú aj mzdy. Samotné pridávanie robotov generuje celosvetovo štyri desatiny HDP ro�ne. Treba si však uvedomi�, �e nehovoríme o nahradení �udí „kus za kus“. Firma by mala pracova� s tým �o �udia vedia, ne� s tým ko�ko ich je,“ informuje o aktuálnej situácii Martin Jesný, analytik Revue priemyslu. O zmenách v súvislosti s �lovekom a jeho rolou v transforma�ných procesoch sa za�ína diskutova� aj v samotných podnikoch. Ján Dugá�ek, mana�ér vývoja a konštrukcie z Manz Slovakia hodnotí: „Firmy sa pripravujú na zmeny. Niektoré idú na to systematicky, pripravujú stratégie, �udí, zdroje, koordinujú sa projekty. Ve�a firiem je však nepripravených, a nevedia odhadnú� ve�kos� zmeny. Podce�ujú to aj v príprave �udí, aj v príprave technológií.“

Pod�a odborníkov platformy dôsledkom transformácie bude plošná zmena paradigmy v otázkach práce a štruktúry povolaní. O�akáva sa absolútny prepad �udí vo výrobe. Tí sa presunú do aktivít s pridanou hodnotou, do kreatívnych pozícií, �i pozícií náro�nejších na zru�nosti, napríklad do servisných, �i školiacich a poradenských. Dynamiku zmien potvrdzuje aj prieskum analytickej spolo�nosti McKinsey, ktorý hovorí, �e a� 60% zamestnaní má najmenej 30% pracovných �inností, ktoré by mohli by� automatizované. Do tohto obdobia by automatizácia mohla presunú� 400 – 800 mil. pracovníkov na iné pracovné pozície a a� 14% pracovnej sily vo svete by malo prejs� v rámci zmeny svojej profesie preškolením. Pri týchto zmenách: „Zohrá dôle�itú rolu nastavenie firemnej kultúry. Tá sa musí dlhodobo kultivova� a firmy musia na nej pracova�. Platí, �e firma dosahuje výsledky, ktoré zodpovedajú jej kultúre,“ hovorí Zoltán Demján, kou� a lektor v oblasti rozvoja jednotlivcov a firmy a dodáva: „Industry 4.0 nahrádza strojmi aktivity, ktoré sú pod „�udskú dôstojnos�“. �lovek tak získa �as a priestor pre seba a svoj rozvoj, a to sa firme vráti spä�.“

Technický rozvoj a zmena paradigmy práce musí ís� ruka v ruke s reformou vzdelávacieho systému. Ten zatia� potreby priemyslu nereflektuje dostato�ne, �ím sa prehlbuje disproporcia v naliehavých potrebách praxe na jednej strane a mo�nostiach pracovného trhu na strane druhej. „Situácia je znepokojivá. A� 15% študentov po maturite nám ute�ie pre�. Ak je elitou 10% populácie a 15% odíde, s kým budeme robi� Industry 4.0?,“ pýta sa František Ducho�, vedúci Národného centra robotiky, pedagóg na FEI STU. Pod�a McKinsey a� 65% detí, nastupujúcich v týchto rokoch do základných škôl skon�í v povolaní, ktoré dnes ešte neexistuje. Sú�asne a� 8 a� 9% z dopytu po pracovnej sile v roku 2030 bude v nových typoch povolaní, aké predtým neexistovali, Martin Morhá� situáciu hodnotí konštatovaním: „Nápor na vzdelávanie, na zru�nosti, vedomosti �loveka sa budú dynamicky meni�. Je potrebné aby sme to zvládli. Pokia� technológie nespojíme so vzdelávaním, revolúciu nezvládneme.“ František Pal�ák z STU BA upozor�uje na potrebu ešte intenzívnejšieho prepojenia praxe so školami: „Potrebujeme viac a viac odborností, riešením je ešte intenzívnejšia spolupráca škôl s praxou. Tú vyu�ívame stále málo. Škola nepozná priemysel, priemysel školu. To je cesta k dorozumievaniu, tvorbe inovácií, noviniek.“

Rýchlos� pokroku spôsobuje, �e odbornos� doká�e rýchlo zostarnú�. Doteraz vzdelanie pripravovalo kariéru v jednom odbore. To u� však nebude sta�i�. Je potrebné celo�ivotné a flexibilné vzdelávanie pre potreby trhu. Firmy sú u� dnes nútené postara� sa o zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov. Nie sú to systémové kroky, ale z ve�kej �asti suplujúce chýbajúci funk�ný vzdelávací systém pre potreby praxe. Ján Dugá�ek: „Musíme pripravi� taký systém vzdelávania, aby vyhovoval tomu, �o potrebujú firmy. Je potrebné paralelne nastavi� a prepoji� školstvo s praxou, ale aj nastavi� si systémy vzdelávania v podnikoch. V Manze máme dobré skúsenosti s podnikovými školiacimi centrami.“ Kriticky je potrebné pozrie� sa aj do vnútra vzdelávacích štruktúr, kde vidí preká�ky aj František Ducho�, okrem iných: „Je �a�šie vytrhnú� hlavne starších kolegov z komfortnej zóny. Pedagógovia však musia za�a� od seba. Motivova� deti, aby sa nenabif�ovali, ale rozmýš�ali. Úloha pedagóga sa musí meni�. �ia�, zatia� to nie sú systémové kroky, je to zalo�ené na prístupe konkrétneho u�ite�a.“

Úloha štátu vstúpi� do procesov tvorby podmienok pre rast priemyslu je viac ako naliehavá a nezastupite�ná. Štát musí podpori� vytváranie nových pracovných miest, musí do systému vstúpi� vytvorením mechanizmov rekvalifikácií pracovných miest a rozvoja zru�ností pracovných síl. Sú�asne je nevyhnutné, aby sa postaral o zlepšenie dynamiky podnikania a trhu práce vrátane mobility pracovnej sily. A v neposlednom rade aj o poskytovanie finan�nej podpory a iných foriem pomoci pracovníkom pri prechode z jedného povolania na druhé. Vzdelávanie musí by� postavené na koncep�nom prístupe od najni�ších ro�níkov základnej školy a pokra�ova� po ukon�ení študijných programov celo�ivotným vzdelávaním. Dôle�itou bude spolupráca škôl s priemyslom, komunikácia podnikov smerom k študentom a �iakom. Pod�a Martina Jesného je tento moment potrebné podpori� aj: „Prezentáciou moderných výrob, toho ako dnes vyzerajú haly, podniky zo strany samotných firiem. Rolu pri získavaní �iakov a rodi�ov musí zohra� aj štát, ktorý by mal motivova� �iakov pre štúdium technických predmetov, �i predmetov uplatnite�ných v modernom priemysle.“